nemá narušenú statiku, ale váhanie s opravami by mohlo viesť k tomu, že neskôr bude nutná výmena celých konštrukčných prvkov, čo by údajne znížilo historickú hodnotu stavby.
Stavebné povolenie na opravu muriva a trhlín v kamenných klenbách bolo vydané už v roku 1997, nedostatok finančných prostriedkov však napokon spôsobil, že s opravami sa doposiaľ nezačalo a stavebné povolenie sa obnovovalo už dvakrát. Na historicky najcennejšom pražskom moste z roku 1357 s 30 sochami z konca 17. storočia sa tento týždeň objavila vrtná súprava Českého vysokého učení technického (ČVUT), ale ani niekoľkometrové vrty do oblúkov a pilierov neznamenajú začiatok dlho odkladanej rekonštrukcie.
Podľa rektora ČVUT Jiřího Witzanyho výsledky vrtov spresnia ďalší rozsah opráv. Kým na vrty prispelo sumou 380 000 Kč české ministerstvo kultúry, samotnú opravu by malo hradiť hlavné mesto Praha. Napriek tomu, že Karlov most je najvyhľadávanejšou pamiatkou, pražský magistrát peniaze na opravu od roku 1997 ešte nenašiel. Podľa docenta ČVUT Richarda Waserbauera skúmanie vzoriek, ktorých odber na Karlovom moste potrvá do konca týždňa, bude v Prahe a Brne v spolupráci s Masarykovou univerzitou v Brne a brnianskym Vysokým učením technickým (VUT) trvať najmenej dva mesiace.
Ako vo štvrtok docent Waserbauer spresnil, predmetom skúmania bude vlhkosť materiálov, obsah solí, zmeny v mineráloch a zisťovanie chemických reakcií, ktoré v oblúkoch a pilieroch prebiehajú. V súvislosti s legendou, ktorá sa vyskytuje aj v odbornej literatúre, že na výrobu malty použitej pri stavbe Karlovho mosta boli použité slepačie vajcia, predstaviteľ ČVUT konštatoval, že organické materiály už po stáročiach nie je možné v malte nájsť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
