myšlienku, že hamburger je skôr vecou protestantov a katolíci by sa mu mali vyhýbať.
"Fastfood však znamená rýchle občerstvenie, nie rýchle hltanie jedla," uvádza sa v apologetickom vyhlásení amerického koncernu.
Sieť stánkov s rýchlym občerstvením reagovala tak na článok teológa Massima Salaniho, publikovaný v cirkevnom denníku Avvenire. V článku Salani konštatoval, že fastfood je skôr výrazom individualistického vzťahu medzi človekom a Bohom a takýto individualizmus bol príznačný pre Martina Luthera - zakladateľa protestantizmu.
Salani, ktorý je autorom knihy o stravovacích návykoch v jednotlivých náboženstvách, si myslí, že jedlo je Božím darom a ako také ho majú "konzumovať veriaci v pokoji pri spoločnom stole", čo v prípade hamburgeru nie je možné.
Mc Donald's vo vyhlásení uvádza, že vo svojich filiálkach obsluhuje "zákazníkov všetkých rás a náboženstiev" bez rozdielu. Okrem toho sa táto medzinárodná stravovacia sieť prispôsobuje kultúre a zvyklostiam jednotlivých krajín, v ktorých má svoje prevádzky.
V Izraeli sa napríklad predávajú kóšer hamburgery a v Indii sa zásadne neservíruje hovädzie mäso, pretože by to urážalo náboženské cítenie hinduistov, pre ktorých je krava posvätným zvieraťom. Okrem toho si môže viac ako 600 000 zákazníkov, ktorí v Taliansku denne navštívia prevádzky McDonald's, dopriať namiesto hamburgera aj čerstvé šaláty.
Významný taliansky denník La Stampa uviedol na okraj tejto "žabomyšej vojny", že je asi príliš ľahké kritizovať stravovacie návyky, keď veľa ľudí na svete hladuje, a vyjadril názor, že cirkev sa má starať skôr o to, ako týchto ľudí nasýtiť.
Do sporu sa zaplietol aj šéf talianskych komunistov Fausto Bertinotti, ktorý vyhlásil, že hamburger síce nezodpovedá jeho predstave o civilizácii, nemožno ho však označiť ani za Satana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
