Hrušovskému petíciu nazvanú "Deň daňovej slobody". Jej cieľom by malo byť zaviesť nový pohyblivý štátny sviatok Deň daňovej slobody. Dátum, na ktorý by tento štátny sviatok pripadol, by sa určil podľa toho zdôrazňujú členovia petičného výboru koľko dní musia občania v príslušnom roku pracovať na rôzne povinné odvody do štátu. Ako uviedla tlačová agentúra SITA, podľa predsedu petičného výboru Milana Galandu "prvý deň, kedy by už ľudia nerobili na štát, ale takpovediac na seba, by mal byť vyhlásený ako Deň daňovej slobody".

Inak povedané, tento hraničný termín vyjadruje daňové zaťaženie občanov a symbolicky oddeľuje časť roka, dokedy občan odovzdáva všetky svoje príjmy štátu a odkedy pracuje už iba pre seba. Podľa autorov a signatárov petície, medzi ktorými je aj politológ Grigorij Mesežnikov, prezident Nadácie pre deti a mládež Filip Vagaš, redaktor TV NOVA Eugen Korda či Július Satinský, ktorý je aj čestným členom petičného výboru, je dňom daňovej slobody na Slovensku 14. jún. Odvtedy už vraj všetci pracujeme na seba... Keď členovia petičného výboru odovzdávali do parlamentu petičnú listinu a petičné hárky, očakávali, že ich návrhom na zavedenie nového štátneho sviatku sa urýchlene začne zaoberať ústavnoprávny výbor, ako aj výbor pre financie, rozpočet a menu. Zostali trochu sklamaní... V záujme objektívnej pravdy treba ale uviesť, že ich návrh nevzbudil veľkú pozornosť ani v radoch tých, ktorých sa najviac týka, teda občanov...

Ozaj, ako je to s naším daňovým zaťažením? Je síce pravda, že bežný človek musí drieť ako kôň, aby prežil, ak vôbec má to šťastie, že má prácu. Na druhej strane je pravdou aj to, že všetci vospolok nadávame, že musíme živiť ohromnú byrokratickú štátnu mašinériu, ktorá sa napriek proklamáciám politikov nezmenšuje, ale práve naopak... Na tému daní sme sa pozhovárali s daňovým poradcom JUDr. Miroslavom Buriánkom z Košíc, členom Slovenskej komory daňových poradcov:

"V médiách sa objavili početné správy o daňovom zaťažení občanov Slovenskej republiky. Uvádzalo sa v nich, že až do júna pracujú na rôzne všakovaké dane a druhú polovicu roka na seba. Musím podotknúť, že údaje, na základe ktorých boli takéto analýzy vypracované, mi nie sú známe. Preto sa budem opierať o oficiálne údaje, ktoré mi poskytol Štatistický úrad Slovenskej republiky. Priemerná hrubá mzda za rok 1999 bola 10 728 korún. Po odrátaní odvodov do fondov a nezdaniteľných častí základu dane mi vychádza čistá mzda cca 8 a pol tisíc korún a daň vo výške okolo jednej tisícky. Keď to vynásobíme dvanástimi mesiacmi, vyjde nám čistý ročný príjem 102 tisíc korún, kým priame daňové zaťaženie zo závislej činnosti predstavuje okolo 12 tisíc korún."

o Mohli by sme to celé trochu zjednodušiť?

"Na základe výpočtov, ktoré som uviedol, vychádza, že občan s priemerným platom na to, aby zaplatil daň zo závislej činnosti, pracuje u nás zhruba jeden a pol mesiaca."

o Lenže štát si na občanovi nezgustne len daňou zo závislej činnosti...

"Máte pravdu. Zaťaží ho aj daňou z pridanej hodnoty a spotrebnou daňou."

o Dá sa aj toto konkrétne zarátať do daňového zaťaženia?

"Samozrejme. Opäť si vezmime na pomoc oficiálne údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorých priemerný občan ročne minie na rôzne výdavky celkom 62 707 korún. Na základe podrobnejších údajov, ktoré zahŕňajú celkovú spotrebu, sa dá určiť priemerné daňové zaťaženie občana daňou z pridanej hodnoty a spotrebnou daňou. Najsamprv k tej prvej. Ročná spotreba jedného nášho občana je na základe prepočtov zaťažená daňou z pridanej hodnoty vo výške 6 700 korún. A čo sa týka tej druhej, teda spotrebnej dane, tá je pri priemernej spotrebe palív, cigariet a alkoholu na jedného obyvateľa asi tisíc korún. Ak som spomenul palivá, cigarety a alkohol, neurobil som to iba náhodou, lebo práve tieto tri komodity sú zaťažené špeciálnym druhom dane už spomínanou spotrebnou daňou."

o A aj tú treba teda zarátať do celkového daňového zaťaženia. Ale keby sme to všetko zosumarizovali?

"Dospeli by sme k tomuto výsledku: občan s priemerným hrubým mesačným platom, ktorý predstavuje už spomínaných 10 728 korún, je ročne zaťažený celkovou daňou vo výške 19 700 korún. Toto daňové zaťaženie pozostáva z týchto daní: 12 tisíc "zhltne" daň zo závislej činnosti (daň zo mzdy), 6 700 korún je daň z pridanej hodnoty a necelú tisícku predstavuje spotrebná daň. Podľa mojich prepočtov vychádza daňové zaťaženie priemerného občana na dva a pol mesačných platov, čiže deň daňovej slobody by mohol byť zhruba v polovici marca. Keby sme do toho zarátali aj odvody do fondov, zrážané zamestnávateľom zamestnancovi z jeho hrubej mzdy, ktoré síce nie sú daňami vo vlastnom zmysle slova, ale zvyšujú zaťaženie občana, potom by to vyšlo zhruba tak, že občan SR na dane a poplatky pracuje zhruba štyri mesiace."