stromoradí v Prešove. Jej zriaďovateľom je rehoľná komunita sestier Rádu sv. Bazila Veľkého. Za desať rokov školu opustilo 555 absolventov. Pri jubileu školy sme položili niekoľko zvedavých otázok jej riaditeľke Márii Lopatovej s rehoľným menom Andrea.

Desať rokov školy je len prvý krôčik do histórie. Aké poslanie plní vaše zariadenie?

- Našou úlohou je pripravovať mladé dievčatá v štvorročnom maturitnom odbore všeobecná zdravotná sestra a vychovávať ich v kresťanskom duchu a morálke. Už druhý rok máme aj diaľkárov v jednoročnom nematuritnom odbore sanitár. Škola zároveň realizuje aj nadstavbové štúdium. Výchovno-vzdelávací proces zabezpečuje u nás 21 interných pedagógov a 20 externých odborníkov pre medicínske predmety.

Koľko deti študuje u vás v tomto školskom roku?

- Máme 220 študentov v piatich triedach, dve triedy diaľkového a dve triedy nadstavbového štúdia. Deti sú takmer z celého Prešovského kraja, od Sniny, Medzilaboriec, Starej Ľubovne, zo Spiša, ba jedného chlapca máme aj z Medzeva.

Máte chlapcov aj viac?

- Päť alebo sedem, ale desať ich nebude. Chlapcov sme neprijímali, až v poslednom čase. Je ich málo na takú školu. Deti sú grécko a rímskokatolíckej viery, ale učia sa aj protestantky, pravoslávne a bez vierovyznania. Evidujeme dokonca i taký jav, že z jednej rodiny zmaturujú u nás dve sestry a do školy prichádza aj tretia.

A kde pôsobia po ukončení štúdia?

- Ťažko povedať, kde všade pôsobia, veľa ich pracuje na každom oddelení prešovskej nemocnice. Keďže zdravotnícke zariadenia neprijímajú dnes veľmi dievčatá, mnohé z nich sú "operky" v zahraničí. Niektoré sa dostali na vysoké školy. Máme aj dve absolventky, ktoré ,napriek tomu,že sú rehoľné sestry, pôsobia teraz ako učiteľky ošetrovateľstva.

Vediete dievčatá aj k tomu, aby sa stali rehoľnými sestrami?

- To je na ich rozhodnutiach. Ale mnoho ich odchádza po ukončení školy do rehoľných spoločenstiev.

Žeby sa nechceli vydávať?..

- Čoby! Veľa sa ich vydáva za kňazov, gréckokatolíckych, ktorí sa môžu ženiť.

A ďalej zostávajú vo "fachu", duchovnom...

- Bohoslovci z blízkeho kňazského seminára na Sládkovičovej ulici si radi chodia k nám po budúce manželky. Keď ráno idú na fakultu popri našej budove, tak je v každom okne plno dievčat. Preto ich aj začali nazývať "ikonky".

Čo robia vaši študenti mimo vyučovania?

- Pre duchovné potreby majú školskú kaplnku svätého Bazila Veľkého a internátnu, zasvätenú svätému Josafatovi, v ktorých sa zúčastňujú na pravidelných liturgiách. Raz do týždňa majú duchovné cvičenia. Zo školských akcií spomeniem vianočné akadémie za účasti otca biskupa Jána Hirku. Ináč tých aktivít je teraz menej,a to pre finančné ťažkosti. Deti sa angažujú aj v študentskom časopise Zrkadlo.

Existujú poznatky o tom, že sa baziliánky niekedy mimoriadne prejavili v zdravotníctve?

- Čo vieme z histórie, tak určite nie, pretože sme sa viac venovali výchove mládže. Ale po vojne naše sestry mali sirotince, napríklad v Tokajíku.

Má vaša škola nejaké problémy?

- A ktorá ich dnes nemá?! Všetci vieme, aká je teraz situácia. Momentálne máme strechu v havarijnom stave, robíme všetko možné, aby sme zohnali prostriedky na jej opravu.

Ako sa pripravujete na príchod tretieho milénia?

- Nad tým sme ešte nerozmýšľali, ale určite ho privítame s pocitom vďačnosti, že napriek problémom naša škola existuje. Do budúcna chceme, aby sme sa skutočne stali nástrojom v rukách Božej prozreteľnosti a splnili to, čo od nás Pán Boh žiada.