planétu "priletel" na meteorite. Prvým dôkazom by mohol byť fakt, že Mars počas vzniku Slnečnej sústavy vychladol skôr než Zem a mohli tam teda skôr vzniknúť aj zárodky života.
Vedcom sa podarilo dokázať, že nie každý živý organizmus musí počas cesty vesmírom, kde je vystavený extrémnym teplotám, nevyhnutne zahynúť. Mnohým meteorickým objektom totiž cesta z Marsu na Zem trvá len rok. A mnohé z nich majú po lete vesmírom poškodenú len vrchnú časť, pričom jadro zostáva nezmenené.
Výskumy naznačujú, že nepoškodené časti neboli počas svojej púte vystavené teplotám vyšším než 105 stupňov Celzia - a existujú baktérie, ktoré takéto teploty bez problémov vydržia.
Dôkazom toho, že nepoškodené časti meteoritov neboli vystavené vyššej teplote je fakt, že častice zachovalých jadier sú aj po dopade na Zem usporiadané podľa gravitačného poľa Marsu a nie našej planéty. Vedci experimentálne dokázali, že pri teplote 105 stupňov Celzia tieto častice strácajú svoj pôvodný magnetizmus a reorganizujú sa podľa gravitačného pola Zeme.
"Možno, že sme všetci Marťania," konštatoval preto vedúci výskumného tímu Joseph Kirchvink. Na zemský povrch totiž každý rok dopadajú celé tony marťanských meteoritov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
