81 a potom opäť v rokoch 1993 95. Za dirigentským pultom stál aj na koncerte ŠFK z diel Glinku, Čajkovského a Šostakoviča.

Pán Režucha, ktoré z vašich pôsobísk vás najvýraznejšie poznamenalo?

"Všetky. To sa nedá jednoznačne formulovať. Niekde som bol dlhšie, niekde kratšie, niekde aj dlhšie pôsobenia nezanechali žiadny dojem, niektoré jednorazové zasa veľký."

Aký pôsobiskom boli z tohto pohľadu Košice? Pre tunajšiu filharmóniu veľmi významným. A pre vás?

"Aj pre mňa významným. Zvažoval som, či áno alebo nie. Či odísť z pôsobenia v bratislavskom rozhlasovom symfonickom orchestri. Rozhodujúci pri uvažovaní bol nakoniec charakter rozhlasovej dramaturgie. Pomaly som sa stal vyhláseným dirigentom súčasnej modernej hudby, so skoro nulovým repertoárom z klasiky a romantiky. Takže som si uvedomil, že keď to budem robiť ešte dvadsať rokov, v živote nebude dirigovať žiadneho Beethovena a prischnú mi všetky moderné diela. To bol jeden dôvod. Ten druhý bol tiež dôležitý. Chcel som vyskúšať vlastné sily. Okrem pozitívnych myšlienok v tom bola aj jedna s negatívnym podtónom. Hovoril som si: vážení, vy všetci tvrdíte, že sa to tu spraviť nedá, tak ja vám dokážem, že sa to spraviť dá."

Ktorá hudba, autori, obdobia sú vám blízke?

"Ťažko formulovať odpoveď. Čím som starší, tým mám radšej väčšiu šírku hudby. Niektorú mám rád a nie veľmi rád ju robím. Necítim sa v tom doma to je predklasika. Ináč by som nevedel menovať nejaké obdobia. Ruská hudba patrí do repertoáru, je krásna. Ďalších sto iných je tiež krásnych."

Dramaturgia ŠFK sa snaží dávať dokopy diela populárne, lákavé, s menej známymi. Je to spôsob, ako dnes nalákať viac poslucháčov do koncertných siení? Alebo poznáte ešte nejaký?

"Keby som to vedel, všetkým by som poradil a všetci by mali plné sály. Ale neviem. Všetky dramaturgie hľadajú odpoveď na túto otázku. Nachádzajú viac alebo menej úspešné odpovede. Aj v celosvetovej praxi sa ukazuje, že nikto nevie odhadnúť, či ten alebo onen bude mať ohlas."

Čaká vás v najbližšom období niečo zaujímavé?

"Najbližšie tri štyri mesiace nič výrazné. Mám v programe niekoľko hosťovačiek, ale nič veľké. To príde až v budúcom roku."

Čo to bude?

"O tom sa dopredu nehovorí dobre. Pravda je to až keď dohráme koncert."

Príťažlivý, ale neprávom menej hraný klavírny koncert G dur hrala pod taktovkou Bystríka Režuchu sólistka Zuzana Paulechová Štiasna. Patrí medzi zopár šťastlivcov, ktorým príroda nadelila mimoriadny talent už v útlom detstve. Schopnosť virtuózne zvládnuť klávesy ukázala ako 13-ročná, keď zvíťazila na známej medzinárodnej súťaži Virtuosi per musica di pianoforte v Ústí nad Labem. Dnes koncertuje, nahráva a vyučuje na VŠMU v Bratislave.

Patrili ste medzi talentované deti, necítili ste niekedy klavír ako nutné zlo, ktoré vás odtŕhalo od spolužiakov, od hier?

"Musím povedať, že lásku k hudbe a klavíru som naozaj cítila od malička. Iné je, že na to, aby človek niečo dosiahol a pracoval na náročných skladbách už v ranom veku, treba veľa hodín cvičiť. Na každého prídu podobné pocity, príde kríza z únavy. Ale ak si človek dá čas na relaxáciu, úplne vypne, potom to človeka opäť baví. A to už vôbec nehovorím o tom, keď je vydarený koncert. To vynahradí všetky útrapy."

Dieťa si neuvedomuje, že umenie môže byť jeho práca, život, poslanie. Je v tom čase dôležitá úloha rodičov?

"Ja som všetok svoj voľný čas venovala hudbe. Rodičia skôr mali obavy, aby som to nepreháňala. Viac ma podporovali v tom, aby som si oddýchla. Nikdy som necítila tlak, že by som musela cvičiť."

Klavír sa nedá zobrať na plece. Nebolo vám niekedy ľúto, že ho nemôžete zobrať ako gitaru a ísť hrať s kamarátmi k ohníčku?

"Nad tým som sa nikdy nezamýšľala, vnútorne ma to nezaťažovalo. Ale je pravda, že s týmto nástrojom máme určitú nevýhodu. Keď prichádzame do koncertnej sály alebo do sály, ktorá nie je na koncerty prispôsobená, stretávame sa so všelijakými nástrojmi, ktoré mnohokrát ani neumožňujú hovoriť o umení. Je to handicap. Huslista si prinesie svoje majstrovské husle so sebou. A mať vlastný nástroj, to nie je lacná záležitosť. Mať ho znamená, aby rodičia veľmi pomohli s finančnou investíciou, aby dali dieťaťu do vienka nástroj."

Na koncerte ste hrali Čajkovského koncert. Je hudba ruských klasikov, romantikov blízka vášmu srdcu?

"Mne je najbližšia hudba romantizmu, teda aj Čajkovskij. Najviac som sa zatiaľ orientovala na Chopina a Schumanna. Mám rada Čajkovského hudbu pre jej otvorené srdce, pre tú veľkú šírku, ruskú spevnosť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.