maďarské literárne ceny.
Postavy románu napísaného denníkovou podobou podávajú správu z prostredia slovenskej society, z ostrovčeka v kraji juhovýchodného Maďarska, ktoré je rodiskom spisovateľa aj dôverne známym predmetom jeho niekdajších sociologických štúdií. Vymyslené sa miesi so skutočnými udalosťami a osobitým napätím určitých dejinných príhod, kultúrnou a jazykovou pestrosťou Karpatskej kotliny. Príbeh Jadvigy, ktorá nevie byť dobrou ženou ani matkou a nedokáže sa vymaniť z osídiel svojej zhrdenej vášne sa odohráva v 10. a 20. rokoch dvadsiateho storočia na území Maďarska obývanom početnou slovenskou menšinou, vo svete, ktorý bol ešte plný tradícií a rituálov. Je o dievčati, ktoré sa vracia z mesta do rodnej dediny, kde na ňu čaká manžel aj milenec. Krisztina Deáková nakrútila podľa diela úspešný rovnomenný film. Jeho východoslovenského predstavenia sa zúčastnil aj autor predlohy.
* Skade námet?
- Zaujíma ma 1. svetová vojna a zánik monarchie, vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi. Sám pochádzam z menšiny žijúcej v Maďarsku, takže podstatné je pre mňa to, ako si hľadala identitu.
* Čiže dali by sa vystopovať predlohy?
- Asi nie. Ide o fiktívne miesto, hoci dajú sa násť spoločné črty s rodnou dedinou a historkami odpočutými v detstve. A čo som nevedel, zistil som z dokumentov. Podstatné pre mňa sú však predovšetkým medziľudské vzťahy.
* Dobre, ale miesto tvorí historické pozadie.
- Rozumiem. Táto menšina od čias Márie Terézie vlastne nemala nijaký styk so Slovenskom, nič, nesledovala pokusy o slovenský literárny jazyk. Išlo o sedliacku spoločnosť, ktorá nemala inteligenciu, preto jazyk sa tam zachoval archaický. To využila prekladateľka do slovenčiny, ktorá prišla do mojej dediny, požila tam trocha, zozbierala svojskosti a použila ich pri preklade románu. Získal tak ďalší rozmer, aký v maďarčine nemá.
* Vy viete po slovensky?
- Slabo.
* A mládež vo vašej dedine?
- Nevidí veľa kladných príkladov. Prečo sa má učiť po slovensky, keď sa všade dohovorí po anglicky. C'est la vie. Sú to prirodzené postupy. Vzniká kritická hranica a keď sa pod ňu dostane počet obyvateľstva, nie je možné školstvo ani kultúra. Samozrejme, dá sa pranierovať politikov, lebo aj v 20. storočí vykonali veľa škody voči národnostným menšinám. Vlastenecké horlenie Mečiara tiež nepomohlo. Iba vyplýtval veľa energie proti maďarským spoluobčanom. Avšak v podstate nijaká vaša vláda zásadne nepomohla svojim krajanom v zahraničí. Ak nerátame Šumichrastov a letenky pre kanadských Slovákov, ktorí sľubovali, že po rozdelení Československa z kraja pod Tatrami svojimi dolárikmi stvoria druhé Švajčiarsko.
* Jadvigin scenár vyhral na festivale v Sundance, kde ste sa zúčastnili spolu s režisérkou Deákovou scenáristickej dielne. Pomohlo?
- Čítali ho tam ľudia rozličných národností, vkusu a názorov: Američania, Poliaci, Maďari... Celý týždeň - ráno, naobed, večer sme o ňom s niekým diskutovali. Dostávali sme rady. Američania vôbec nepochopili jemné maďarsko-slovenské vzťahy. Ani ich nezaujali, lebo im nerozumeli. Iba ľúbostný príbeh. Krisztina dokonca začala pochybovať. Povedal som jej: "Tí Američania ti napchali do hlavy samé sprostosti. Urobíme to podľa seba".
* Ako?
- Musel som začať odznova a hľadať filmový jazyk. Bolo treba nájsť iný prístup.
* Každé divadelné či filmové spracovanie okliešťuje, okýpťuje, sústreďuje sa iba na základnú dejovú osnovu. Neprekáža vám, že toľko z povodniny odpadlo?
- Film si žije autonómnym životom a každý divák si to môže posúdiť sám. A či dosiahol, čo som zamýšľal? Nazdávam sa, že áno.
* Je ťažké nakrúcať v Maďarsku?
- Zháňanie peňazí odčerpáva veľa tvorivej energie. Čosi dá štát, ale zvyšok? Nie sú všetky vlády v Europe také ako Španielsko, Nemecko, Anglicko, ba žiarivý príklad Francúzsko, kde podporujú film. Príprava a výroba stoja totiž toľko, že si ho nijaké štúdio ani súkromná osoba nemôžu dovoliť financovať. A vyrábať filmy tam, kde sú malé jazyky, sa neopláca. Pokiaľ ide o susedné krajiny, divák v Čechách a Poľsku zrejme nie je taký odcudzený domácej tvorbe, ako v Maďarsku a na Slovensku.
* Každý hľadá príklad u Američanov.
- Kto robí kumšt, nech ostane sám sebou. Nech si zachová svoju osobnosť, osobitosť, národnosť, výchovu a zvyky. Nech nikdy nezabudne, kým skutočne je. Vtedy urobí aj dobré umenie. Také, ktoré sa dotkne ľudí, také, v ktorom spoznajú sami seba. A to je asi najviac, čo môže tvorca dosiahnuť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
