regulácii. Stalo sa tak v prípade produkcie mlieka, mäsa jatočných býkov, mäso jatočných ošípaných a potravinárskej pšenice. Na akej úrovni je táto kvotácia, sme sa opýtali riaditeľa Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (ŠPPK) v Prešove Jána Hanudeľa.
- Pre náš región sme udržali kvotáciu v týchto komoditách pre budúci rok na úrovni tohto roka. Teda okrem mlieka, kde ani tohtoročnú kvótu nesplníme. U mlieka na budúci rok máme určené množstvo produkcie na úrovni 21 miliónov litrov, čo je o 300 tisíc litrov menej, než tohto roku. Pri určovaní kvóty komodít na budúci rok sme vychádzali aj z požiadaviek samotných poľnohospodárskych podnikov. My sme ich zbilancovali a poslali na ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré vyhlásilo kvóty pre celé Slovensko a potom sa to rozdelilo pre jednotlivé okresy. V našom regióne sme rozdelili kvóty nasledovne: máme vyprodukovať 712 ton mäsa jatočných býkov, 4 929 ton mäsa jatočných ošípaných a 5 470 ton potravinárskej pšenice.
Je to dobrý signál o poľnohospodárstve prešovského regiónu, keď sa kvotácia nemení? Nehovorí to minimálne o stagnácii?
- Tento vývoj kvotácie nie je dobrý. Aj úroveň kvóty produkcie mlieka sa nám podarilo udržať zhruba na úrovni tohto roka vďaka tomu, že do úvahy sa berie trojročný priemer. V každom prípade to nie je dobrý signál už aj vzhľadom k tomu, že Slovensko by malo vstupovať do Európskej únie s určitou mierou výroby. Ale pokiaľ pôjdeme takýmto tempom, je možné, že do únie vstúpime s nízkou úrovňou výroby. Konkrétne u mlieka by sme mali ísť na úroveň produkcie okolo jednej miliardy 300 až 400 miliónov litrov za rok. A máme kvótu na budúci rok za celé Slovensko 930 miliónov litrov. Je tu teda ešte možnosť bojovať o takých 400 až 500 miliónov litrov.
Nepôjde pritom ani tak o výšku kvót, ako skôr o nákladovosť výroby a s tým spojenú konkurencieschopnosť?
- Ale má to s tým súvis. Tam sa potom vyselektujú výrobcovia - držitelia kvót, ktorí obstoja v konkurenčnom boji. Ale vieme, aký je protekcionalizmus v krajinách Európskej únie. Keď udržíme úroveň kvóty, potom získame vyššiu podporu na kvótu produkcie, ktorá bude v tom čase aktuálna. To je jedná vec, ale hlavné sú trhy. Na tú kvótu je stopercentne zabezpečený trh. A u nás je momentálne taká situácia u mlieka, že aj pri tej nízkej úrovni výroby je jeho časť prebytková, hlavne v letných mesiacoch, kedy štát musí intervenovať dotáciami v záujme jeho vývozu.
Azda ani nebude treba čakať dlho. Predvstupová skúška liberalizácie obchodu s potravinárskym a poľnohospodárskym tovarom nás čaká oveľa skôr. V tejto súvislosti sa hovorí o podpísaní bilaterálnych zmlúv s Českom a Maďarskom.
- S Českou republikou existuje colná únia, takže výmena poľnohospodárskeho tovaru beží normálne. Iste sú tam obmedzenia, ale až na niektoré komodity, ktorých dovoz je limitovaný, ostatné sú voľné. Horšie vyzerá situácia s Maďarskom a Poľskom, ktoré sa chystajú do toho vstúpiť. Môže sa stať, že časť podnikateľského prostredia bude mať s tým problémy z hľadiska konkurencie aj v predvstupovej fáze.
Myslíte tým spracovateľský sektor alebo poľnohospodárskych prvovýrobcov?
- Spracovateľov aj prvovýrobcov. Padnú tí, ktorí sa nechytia. Poznáme našu štruktúru a už teraz sa dá povedať, že pri predpokladanej liberalizácii obchodu časť podnikov proste nebude mať šancu. V krátkej budúcnosti potom dôjde k zmenám - buď likvidáciou, konkurzom alebo v inej forme. Ale 60 percent poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov na Slovensku má šancu. V prešovskom regióne toto percento bude ešte nižšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
