chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike-"Zvieratá očami osobností."
Predsedu Krajského výboru SDĽ a poslanca mestského zastupiteľstva Michala Kopku priviedla k štúdiu veteriny láska ku koňom. Počas gymnázia chodieval na koníkoch jazdiť, staral sa o nich a predstavoval si, že ako veterinár by sa mohol koňom venovať v Zoologickej záhrade.
"Paradoxne práve štúdium veteriny, ktoré je dosť náročné, ma od koní vzdialilo. Nemal som už toľko času, aby som sa im mohol venovať. Dnes už mám veľa kíl, takže neviem, či by ma ešte nejaký kôň uniesol," smeje sa Michal Kopka pri otázke, či si ešte dnes aspoň príležitostne zajazdí. Akékoľvek preteky na jazdeckom areáli si nikdy nenechá újsť, vždy keď v telke dávali prenos z Veľkej Pardubickej vždy bol prilepený na obrazovke.
"Doma sme vždy chovali nejakých škrečkov, papagájov, deti chceli psíka. Napokon sme sa dohodli, že psíka si kúpime k vidieckemu domčeku, ktorý máme po manželkinej starej mame. Keď tam nie sme, o nášho špica Ajaxa sa stará strýko, ktorý býva v susedstve," vysvetľuje M. Kopka.
Biely špic Ajax, ktorého Kopkovci majú už vyše desať rokov je veľmi priateľský havko, ktorý vždy od radosti, že vidí svojich pánov krúti natešene chvostíkom. Najväčšou lahôdkou, o ktorej sa Ajaxovi v psej búde aj sníva sú kuracie kostičky, ktoré zbožňuje nadovšetko.
"Keďže strýko chová kačky, naučil ešte malého Ajaxa, že ich nesmie hrýzť, ani dusiť. Ajax sa stal najväčším ochrancom kačiek, dokonca ich nechá vyjesť mu z misky žrádlo. Teraz je sranda, ako psík reaguje, keď ide strýko zabiť kačku na obed. Ajax sa na neho hnevá, hryzie ho do nohavíc, protestuje. Keď potom dôjde k najhoršiemu a vidí, že kačka prišla o hlavu, uteká ozlomkrky preč a kvílivým štekaním sa žaluje celému svetu, že na jeho dvorčeku sa pácha najväčšia nespravodlivosť. Niekedy si myslím, že to nie je ani pes, reaguje ako človek,"rozpráva Michal Kopka.
Po byte Kopkovcov v súčasnosti denno-denne lieta andulka, ktorú volajú Erik. Niežeby Erik nemal vlastnú klietku, ale Kopkovci zastávajú názor, že vtáčik musí zaťžiť aj trochu slobodného pohybu.
"Hovoriť sa Erikovi nechce, no každú návštevu si osobne popozerá. Je smelý, odvážny, niekedy až drzák. Keď mu náhodou zabudneme doliať vodu, či ho vypustiť, okamžite začne škriekať na celé raty, dupoce a kýve hlavou zhora nadol. Vtedy nám je jasné, že mu niečo chýba a ihneď to musíme napraviť," smeje sa hlava rodiny.
Keď ako člen mestskej rady v Košiciach započul úvahy o možnom zrušení ZOO z finančných dôvodov, veľmi ostro prostestoval. Myslí si totiž, že ak by sa v Košiciach ZOO zrušila, už nikdy by sa tu nevybudovala a preto ju treba zachrániť.
"Keď som sa dozvedel, že je možnosť adoptovať si zvieratká v ZOO a zaplatením ročnej kŕmnej dávky sa stať krstným otcom, okamžite sme to urobili. Decká si vybrali dikobraza, ktorý sa im páčil, a ja ako veterinár som sa rozhodol pre zriedkavé plemeno- uhorský stepný dobytok," prezradil M. Kopka.
Keďže je býk so širokými rohami z plemena, ktoré má pôvod v Uhorsku, deti sa rozhodli dať mu meno podľa maďarského seriálu Miazgovci-Aladár.
"V klietke sú dva dikobrazi, deti však rozhodli, že ten väčší je náš a dali mu meno Feri. Dikobrazi sú hlodavce a keby ste Feriho videli, ako si chytí jabĺčko do predných labiek a zlato ho chrúma, veľmi by sa vám páčil," vysvetľuje nám s úsmevom poslanec Kopka.
Odkedy sa Kopkovci stali krstnými rodičmi navštevujú Zoologickú záhradu minimálne raz mesačne, aby zistili, či Aladárovi a Ferimu nič nechýba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
