Trénerske žezlo prevzal pred súťažou skúsený Gejza Longauer, ktorému na lavičke pomáha Rastislav Lipták. Tento 26-ročný absolvent FTVŠ ešte nie tak dávno hrával za mužov Technickej univerzity a neskôr v tomto klube istý čas pôsobil aj ako tréner. S R. Liptákom sme sa po sobotňajších víťazných stretnutiach slávistiek proti Hnúšti porozprávali o tom, ako sa mu zatiaľ páči pri ženskom družstve.

Rasťo, ako ste sa vlastne dostali k ženám?

Oslovil ma kolega Longauer, pretože vedel, že som predtým pracoval s mužmi. Poprosil ma, aby som mu pomohol a ja som túto ponuku prijal.

Trénersku prácu pri mužoch TU ste museli zanechať pre pracovné povinnosti. Ako je to teraz?

V Slávii je to vynikajúce, pretože aj podmienky sú lepšie, ako boli u mužov. S pánom Longauerom sa poznáme 10 rokov, trénoval ma v juniorke. Spolupráca funguje tak, že sme kolegovia s rovnakými právami a povinnosťami. Zatiaľ nám to vychádza, družstvu sa darí a to hovorí za všetko.

Neťahá vás to na palubovku?

No... Ťahá, neťahá, ťažko povedať. Určite by som si dokázal bez problémov zahrať v druhej najvyššej súťaži. Táto práca - pri ktorej niekoho trénujete, vediete ho a pomáhate mu - ma však napĺňa viac.

Čo spôsobilo, že ste tak skoro ukončili hráčsku kariéru, veď do starého železa ešte rozhodne nepatríte...

Nie, nie, starý nie som (úsmev). Po vyštudovaní FTVŠ som už viac-menej nepomýšľal na návrat na palubovky. Pri práci s mužmi som mal možnosť zahrať si, ale radšej som dával šancu iným chlapcom. Skutočne som radšej na lavičke, aj keď je to oveľa ťažšie.

Poďme späť k dievčatám. Všimli sme si, že vaše zverenkyne hrali v súťažných zápasoch proti Hnúšti s úsmevmi na tvárach. Zrejme ich volejbal ozaj baví...

Treba sa opýtať hráčok. Podľa mňa ich to však baví, pretože sa nám darí a keď to družstvu ide, všetko je v pohode. Myslím si, že dievčatá chodia na tréningy s radosťou. Naznačili nám, že nám dôverujú a to je dobre. Keďže veria oni nám, veríme aj my im a všetko je po tejto stránke v poriadku.

Rátali ste pri nástupe k družstvu s tým, že po dvanástich odohraných dueloch nebudete vedieť, čo je to prehra?

Pravdu povediac, som s takýmto výrazným vstupom do súťaže nerátal, pretože podľa mojich informácií odišlo dosť skúsenejších hráčok. S dievčatami sa trápime už šiesty mesiac, vieme, čo v nich je a momentálne z nich dostávame asi deväťdesiat percent z ich maxima. Sú tam ešte chyby, veľa vecí sme museli zmeniť v systéme hry, ale postupne sa učia a každým zápasom sa zdokonaľujú a zlepšujú. Po kondičnej stránke nemáme problémy, hráčky zvládajú aj dvojhodinové päťsetové zápasy. Otázkou je, dokedy nám táto forma vydrží. Dúfam, že čo najdlhšie.

Doterajšie výsledky a postavenie v tabuľke nabádajú k otázkam týkajúcim sa prípadného postupu do extraligy.

To je zložité. Môže dôjsť k zraneniam, vysokoškoláčky budú mať skúškové obdobie, počas ktorého bude väčšia absencia na tréningoch, a podobne. Záver súťaže je ešte ďaleko. O postupe nehovoríme, pre nás je vždy dôležitý najbližší zápas. Ideme krok za krokom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.