pomaly usádzajú pred televízne obrazovky. Nikto netuší, že za vysokou bránou zeleného domu sa onedlho odohrá tragédia - otcovražda.

Štefan sa s rodinou do dediny prisťahoval pred pár rokmi, dom zdedil po starkej. V dedine ich teda až tak dobre nepoznali. On nebol zhovorčivý a jeho žena od neho odišla. Ich deti okná nerozbíjali, nenadávali, naopak, pozornosť upútali svojou skromnosťou a utiahnutosťou.

"Sú to také chúdence, a veľmi dobré a skromné deti," tvrdia jednohlasne susedia, ľudia v obchode.

Najmladšia Barborka chodí do škôlky. "Ani neviem, že ju tu máme, veľa toho nenahovorí," hovorí učiteľka v škôlke, ktorá rodičov Barborky vôbec nepozná.

Po Barborku chodila len jej najstaršia sestra - dvanásťročná Lucia. "O tej vám nikto v dedine nič zlé nepovie," tvrdí blízka suseda. V škole sa učila, ako sa dalo. Starala sa o domácnosť aj o mladších súrodencov.

"Obdivujem ju. Nikdy sa ani slovíčkom nesťažovala, že v doma nie je niečo v poriadku," tvrdí jej triedna učiteľka.

Stredný Michal má desť rokov. "Na vysvedčenie mal jednotky, dvojky, bol šikovný, no veľa toho nenarozprával, bol samotár," hovorí riaditeľ školy.

V osudný večer boli všetky tri deti doma samy, ako vždy. Otec, ktorý pracoval v Bratislave, z autobusu šiel, ako bolo jeho zvykom, rovno do krčmy a až potom domov. Čím viac sa stmievalo, tým viac deti mysleli na to, čo ich večer čaká. Bude to len hundranie, krik alebo aj bitka? Otec prišiel nazlostený a opitý. Keď začal kontrolovať žiacke knižky, Michal vedel, že je zle, v škole dostal poznámku. Nemýlil sa, po kriku nasleduje úder po tvári. Michal uteká na uzavretý dvor, no úniku pred zúriacim otcom niet.

"Daj mi nôž," kričí v emócii na Luciu, no tá len strnulo pozerá, čo sa robí. Udalosti majú rýchly spád. Michal vbehne do kuchyne, chmatne nôž a zasadí ho do hrude otca. Smrť otca je rýchla, rana bola hlboká. Tri deti sú v šoku, vyrušia ich len otcovi kamaráti z krčmy, vraj nedopil pivo.

Dedina je šokovaná.

"Také chúdence, veď si pri ňom užili. Videli ho viac opitého ako triezveho a ako vyvádzal," ozýva sa z úst dedinčanov.

"Netušili sme, čo sa tam robí," tvrdia učitelia detí.

Matka sa včera vrátila do dediny a deti z nej odviedla.

Podľa psychologičky Kataríny Trlicovej z Linky detskej istoty deti vystavované opakovanému fyzickému a psychickému týraniu sú často uzavreté, prežívajú stres.

"Ich stres sprevádza pocit bezmocnosti, desu, hanby, nenávisti, ako i túžba, aby agresor neexistoval. Všetky tieto pocity môžu viesť aj k preberaniu zodpovednosti za riešenie situácie. Avšak dieťa, vzhľadom na svoj vek, nie je pripravené takéto zložité situácie riešiť. Jednou z možných reakcii týraného dieťaťa na násilie je obrana. Ak je vyprovokovaná vyvolanou ohrozujúcou situáciou a dieťa sa dostáva do afektu, keď je oslabené jeho rozpoznávanie závažnosti konania, môže prichádzať k neadekvátnym formám riešenia," komentovala možné dôvody Michalovho činu psychologička.

Michal zabil otca. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre trestný čin vraždy. Vyšetrovanie však bude pravdepodobne zastavené, pretože Michal je maloletý, a tak súd nemôže proti nemu vzniesť obvinenie. Budú ho vypočúvať ako svedka.

"V prípade, že vyšetrovanie jednoznačne preukáže, že 39-ročného otca zabil jeho maloletý syn a že jeho výchova bola zanedbaná, môže odbor sociálnych vecí príslušného okresného úradu nariadiť jeho umiestnenie do ústavnej starostlivosti," uviedol pre TASR šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.