KDH a podnikateľ PETER GABURA.
Ste stále členom predsedníctva KDH?
- Áno. Pokiaľ budem cítiť podporu, budem v najbližších voľbách opäť na tento post kandidovať.
Môžete po vzore svojich kolegov povedať, čo vlastníte?
- Mám osemmiestny mikrobus Citroen Jumpy, manželka má Favorit 135 LX, aj moje deti majú autá, mám rodinný dom a chalupu bez pôdy.
Aké podiely v podnikateľských subjektoch vlastníte?
- Je to na internete.
Môžete aspoň nahrubo odhadnúť ich hodnotu?
- Ťažko povedať. Všetko v akciovej spoločnosti Maana mám na stračej nohe, lebo keď odídem z KDH... Preto som si zablokoval ten majetok, keď robím pre KDH, aby to niekto neprešustroval. Keď odídem, tak to prepíšem na toho, koho určí predsedníctvo. Viete, TV Com a Maana je taká fikcia. V TV Com mám kablové rozvody.
Robím hlavného pokladníka KDH a je samozrejmé, že zastrešujem majetok.
Nie je jednoduchšie ten majetok prepísať priamo na KDH?
- Politické strany nemôžu podnikať v nájmoch a prenájmoch a celý tento objekt neužíva len politická strana.
Nie je obídením zákona, ak ten majetok dostane súkromná firma a tá potom stranu sponzoruje?
- Nie. Prečo? A čo robili HZDS-áci? To bolo férové? Že brali 30-40 alebo koľkopercentné podiely?
Myslíte si, že je správne argumentovať hriechmi HZDS?
- Ale veď ja nehreším. Povedzte mi jednu vec, v čom je to nečestné.
Stále zamestnávate v časopise Fakty okresných tajomníkov KDH?
- Áno, aj. Je choré, že jeden novinár ich napočítal 64 a všetci potom písali, že ich je 64. Nikto sa ma nespýtal, koľko ich je.
Koľko ich je?
- Osemnásť ľudí, ktorí popri práci vykonávajú aj funkcionársku robotu.
Osemnásti pracovníci súkromnej firmy sú súčasne funkcionármi politickej strany. Je to podľa vás prirodzené?
- Myslíte, že štát má taký zákon, ktorý by umožňoval férovo existovať politickej strane? Okresní funkcionári normálnej politickej strany potrebujú základné veci: mobil, kanceláriu, Favorit či Feliciu a plat. Dôjdete tak k sume 35 až 40 miliónov. Je férové od štátu, že to síce vie, ale tvári sa, že tento problém neexistuje?
Neobávate sa podozrenia, že politická strana môže súkromnej firme, ktorá zamestnáva jej aparát, dohodiť po politickej línii výhodnú zakázku?
- Zle hovoríte. Toto nie je ten mechanizmus. Drvivá časť funkcionárov musí sama podnikať alebo si zháňať prostriedky, aby prežili. A to je otázka pre štát, ako riešiť situáciu, keď niekto, kto má poskytovať základný politický servis v okrese, musí podnikať, aby prežil.
Za čo tých funkcionárov KDH vo Faktoch platíte?
- Keď som Fakty začal vydávať, nemal som šancu ich predať. Oni robia priamu distribúciu. Robia aj rôzne sprostredkovateľské činnosti, získavajú rôzne zákazky a dávajú mi tipy.
Zháňajú zákazky?
- Myslím tým, že mi povedia, že niekde je súťaž. Alebo mi povedia, že niekde by sa dala natiahnuť káblovka. Idem a prihlásim sa do súťaže. Nevidím na tom nič nečestné.
Možno je právne všetko v poriadku. Nemyslíte však, že KDH škodí, keď v dôsledku takéhoto financovania aparátu vznikajú podozrenia z klientelizmu?
- Tie podozrenia vytvorili médiá, keď začali agresívne ťahať veci spôsobom, ako ich nastolila Pravda a určité skupiny. Nikto však za mnou neprišiel. Diskutuje sa o financovaní politických strán a nikto sa ma na to ani slovom nespýtal.
Prednedávnom pri otázkach o sídle KDH páni Hrušovský a Palko zaujali postoj, že to nie je vec KDH, ale súkromnej firmy. Vy dnes hovoríte, že firma v podstate patrí KDH.
- Tento problém skutočne neriešilo hnutie, ale Gabura. Aby nevznikli zvady medzi skupinami ľudí, tak som to riešil tak, že tú budovu kúpim ja, budem ju spravovať a bude k dispozícii politickej strane. Zastrešil som to podnikateľským subjektom. Je to zlé?
Myslíte, že keby sa budova predávala v dražbe alebo vo verejnej súťaži, tak by mesto za ňu dostalo podobnú cenu?
- Nedovolím si to tipovať ani odhadnúť. Ale to je o inom. Vôľa poslaneckého zboru Bratislavy bola ponúknuť niečo všetkým politickým stranám, aby mali kde sídliť.
V uznesení mestského zastupiteľstva sa však píše, že budovu predávajú, pretože je nadbytočná a mesto nemá finančné prostriedky. Dá sa teda predpokladať, že ich chcelo čo najviac. Navyše budovu predávalo podnikateľovi a nie strane.
- Tento argument bol použitý pri predaji. Prekvapil ma, lebo do rokovaní som vstupoval s úplne iným cieľom.
Tvrdíte teda, že mestské zastupiteľstvo schvaľovalo predaj s plným vedomím toho, že ide o špeciálny prípad a nie o zaplátanie mestského rozpočtu?
- Vypnite na chvíľu diktafón.
Spôsob kúpy sídla KDH môže pripomínať kauzy mečiarovskej privatizácie. Vtedy sa sprivatizovaný majetok dal ľahko splatiť výnosom z toho majetku.
- V tomto prípade to tak nie je.
Potom vyberáte veľmi nízke nájomné.
- To je pravda. Predstavitelia SDK vtedy strašne klamali. Pán Šimko tvrdil, že tu je vysoké nájomné. Keby ste išli do špecifikácie nájomného, tak by sa ukázalo, ako to je. Ale vtedy stačilo vyjadrenie pána Šimka.
Aké teda to nájomné je?
- Ceny sú asi tretinové, ako je to v týchto oblastiach štandardné. Od SDK to bolo neférové.
Ako vnímate súčasný stav financovania politických strán?
- Ste postavený na ring a musíte korčuľovať. Keď chcete v tej veci pomôcť, zoberiete zákon a pozriete všetky formy, aby ste nejako vyšli. Ja som vždy postupoval v zmysle zákona a stránil som sa prešliapnuť zákon. Mám osem detí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.