meninám omšu. Napísal ich šesť a všetky vďaka výrazovému rozpätiu, úchvatnej inštrumentácii a barokovej polyfónii s klasickými formami, dodnes patria medzi najkrajšie a najpovznášajúcejšie diela tohto druhu. Ich pomenovanie Missa in Angustiis (v tiesni, v núdzi) pravdepodobne súvisí s trvajúcim napoleónskym ohrozením. V roku 1800 Navštívil Esterházyho admirál Nelson, ktorý v tom istom roku porazil pri Abukire Francúzov. Na jeho počesť zložil Haydn omšu s názvom Nelsonmesse, s víťazne znejúcimi fanfárami, ktoré sa označujú za hudobný symbol vstupu víťaza tejto námornej bitky. Orchester pozostáva iba z troch trúbok, tympanov, organu a sláčikov. Knieža Esterházy totiž v tom čase hráčov z orchestra prepustil.
Haydnova Nelsonmesse zaznie na štvrtkovom koncerte v košickom Dome umenia spolu s treťou symfóniou Arthura Honeggera, tzv. Liturgickou. Tento autor patril k najvýznamnejším predstaviteľom Parížskej šestky, ktorá vznikla okolo roku 1920 a tvorbou sa postavila proti impresionizmu a wagnerizmu. Práve táto symfónia priniesla Honeggerovi slávu moderného symfonika, je vlastne drámou s troma dejstvami, ktoré nesú názvy častí latinskej omše za mŕtvych.
Koncert, ktorý je súčasťou Festivalu sakrálneho umenia, bude dirigovať Tomáš Koutník, so Zborom sv. Cecílie vystúpia sólisti Svetlana Tomová, Gabriela Hübnerová, Michal Lehotský a Martin Gurbaľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
