Vlk zabezpečuje rovnováhu v prírode
Zdenko VOSTAL
Vlky majú povesť krvilačných zabijakov, nebezpečných i pre človeka. V skutočnosti nie je potvrdený prípad, že by normálny zdravý vlk napadol človeka. Iba výnimočne na neho zaútočí chorý, spravidla besný vlk. Neopodstatnený strach a povery viedli ľudí k sústavnému prenasledovaniu vlka. Na celom svete ekológovia a ochranári varujú pred škodlivými následkami jeho vyhubenia, čo zdôvodňujú tým, že vlk zastáva dôležitú regulačnú a sanitárnu úlohu v prírode.
Ukázalo sa, že v krajinách, kde vlka spolu s ďalšími predátormi vyhubili, dochádza k premnoženiu a zhoršovaniu kondície lovnej zveri, neraz až k jej degenerácii. Vlk totiž strháva hlavne slabé a choré kusy, ktorých potomstvo je neduživé. Pozitívny význam vlka pre krajinu najnovšie potvrdzujú skúsenosti zo Severnej Ameriky. Tam za čias boja proti Indiánom, bieli osadníci zabili 50 miliónov bizónov, hlavnej obživy domorodcov, aby ich vyhladovali a donútili opustiť územie. Zdochliny bizónov nechávali napospas vlkom. Nadbytok potravy potom umožnil ich kalamitné premnoženie, ktoré pretrvalo aj po vykántrení bizónov. Hladujúce vlky sa vrhli na pasený dobytok a spôsobovali veľké škody farmárom. Vláda USA preto koncom 19. storočia vyhlásila vlkom vyhladzovaciu vojnu. Prenasledovanie vlka neobišlo ani rozsiahly Yellowstonský národný park, vôbec prvý národný park na svete. V roku 1926 tam zabili posledných dvoch vlkov. Onedlho sa prejavili nepredvídané následky vykynoženia vlka: premnožili sa jelene, soby a zubry, ktoré tak intenzívne spásali trávu a výhonky stromov, že došlo k narušeniu vegetačného krytu. Ako nápravné opatrenie ekológovia odporúčali vrátiť vlka do krajiny, proti čomu protestovali farmári. Po vleklých sporoch povolili pokusne vysadiť vlka do národného parku, lenže v USA už bol vlk tak dokonala vyhubený, že ho museli doviezť z kanadskej provincie Alberta. V roku 1995 vysadili prvých 14 vlkov, nasledujúci rok ďalšiu skupinu. Vlky sa úspešne aklimatizovali a začali sa rozmnožovať, aj vďaka prísnej legislatívnej ochrane. (Pytliakom hrozí pokuta až 10 tisíc dolárov a pol roka väzenia.) Vegetácia územia sa obnovila, s ňou aj prírodná rovnováha.
Američania priznali vlkovi právo na existenciu, u nás však naďalej verejná mienka odmieta návrat takmer vyhubeného vlka do krajiny. Pôvodným areálom vlka bola celá Európa, v jej západnej časti vlka likvidovali, zachoval sa ostrovčekovito v oblasti Pyrenejí a Apenín. Slovensko sa stalo západnou hranicou súvislého rozšírenia vlka v Európe.
Životným prostredím vlka sú hlboké lesy, za potravou vychádza aj do poľnohospodárskej krajiny a vládze za noc ubehnúť 20-30 km. Na rozdiel od líšok a medveďov sa nestáva smetiskovým zvieraťom. Cez zimu sa vlky zoskupujú do organizovanej svorky a spoločne lovia, cez leto žijú v rodinách. Potravou našich vlkov sú diviaky, srnčia a jelenia zver, drobné cicavce a vtáky, dokonca aj obojživleníky, plazy a chrobač. Požierajú tiež mrciny, čím zastávajú sanitárnu úlohu v prírode. Potravu si spestrujú lesnými plodmi.
Autor: Di
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
