pripomenula vyše trom stovkám odborárov z radov učiteľov a vychovávateľov z celého Prešovského kraja ich bezstarostné študentské roky, zároveň ale aj dnešné, podľa nich, mizerné podmienky na ich pôsobiskách. V tomto duchu a pod heslom Investície do vzdelania - budúcnosť spoločnosti, organizovala včera Rada Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku podporné mítingy vo všetkých krajských sídlach. Dôvodom na ich zvolanie bol návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, takmer banálna pozornosť v ňom pre rezort školstva, ale aj sľuby, ktoré sa ešte stále nezačali plniť, nevynímajúc vládne programové vyhlásenie.
Na našu otázku, čo by dnes učitelia chceli odkázať slovenskej vláde, jej premiérovi, ale aj poslancom, za všetkých odpovedala učiteľka na Základnej škole v Chminianskej Novej Vsi Magdaléna Suchaničová: "Aby nás nechali žiť! Žiť, ale slušne. V tom zmysle, aby učiteľ bol poctivo zaplatený za svoju prácu, pretože robí oveľa viac, ako mu len kážu jeho školské povinnosti. Povolanie učiteľa nie je dnes dostatočne ocenené." Zo slov všetkých rečníkov na mítingu bolo čitateľné hlavne toto: situácia v slovenskom základnom, strednom a vysokom školstve je viac než kritická. Ako v hlavnom prejave uviedol Antonín Polák za rezortný odborový zväz, všade sa výchova a vzdelávanie deklarujú ako významné a trvalé priority rozvoja spoločnosti a vláda bude vraj postupne zvyšovať prostriedky na zabezpečenie školstva, aby to bolo porovnateľné s krajinami EÚ. "Skutočnosť za prvé dva roky súčasnej vlády je iná. Podiel hrubého domáceho produktu na školstve činil v roku 1998 približne štyri percenta, v roku 2000 asi 3,6 percenta. Za dva roky nastal pokles. To isté aj v oblasti platov, veď reálne platy majú klesajúcu tendenciu: v roku 1999 o sedem percent a o toľko to bude aj v tomto roku. Pohľad na hierarchický rebrík miezd v národnom hospodárstve, kde školstvo figuruje na spodných priečkach, hovorí o tom, že učiteľa na základnej škole môžeme porovnať s pomocnou silou v iných rezortoch," uviedol odborársky funkcionár.
Zdôvodnil aj nespokojnosť s návrhom rozpočtu na budúci rok, ale aj vzťah zodpovedných k tejto problematike: "V utorok som bol na výbore pre školstvo, kde sedelo osem krajských prednostov, ich ekonómovia, minister školstva, zástupcovia odborového zväzu a len päť poslancov. Neboli uznášaniaschopní. Takýchto zástupcov máme vo výbore pre vedu a školstvo!" Na mítingu odznelo aj stanovisko rektorskej konferencie Slovenska, ktoré jednoznačne konštatuje, že vláda SR neplní programové vyhlásenie, zároveň aj to, že od roku 1998 dochádza k poklesu financovania vysokých škôl napriek tomu, že ich výkonnosť rapídne stúpa. "V tomto roku študuje na slovenských vysokých školách takmer dvojnásobný počet študentov oproti roku 1992, ale rozpočet tohto roku predstavuje len 96 percent rozpočtu z roku 1992," uvádza sa v dokumente. Ján Pridavský, vystupujúci na mítingu základné školstvo kraja, vyzval vládu, aby "upustila od proklamácií o, v úvodzovkách, hlbokom chápaní prioritného postavenia školstva a konečne pristúpila k dôslednejšiemu plneniu Generálnej dohody".
Na záver mítingu prijali jeho účastníci rezolúciu, ktorú adresujú vláde a ministerstvu školstva. Ak nebudú akceptované požiadavky odborárov, v roku 2001 nepodpíšu Generálnu dohodu, čím si otvoria cestu pre to, aby nemuseli dodržiavať sociálny zmier. Žiadali aj urýchlenú novelizáciu Zákonníka práce, taktiež prípravu zákona o verejnej službe, kde vláda váha a jeho účinnosť najnovšie navrhuje posunúť až na prvý júl 2002, to znamená na rok parlamentných volieb. Na koniec ešte jedna zaujímavosť. Podľa grafu priemerných mesačných zárobkov v 55 odvetviach národného hospodárstva je na najnižšom mieste uvedená výroba kožených výrobkov a na najlepšom - peňažníctvo. Na piatom z najhorších miest sa nachádza školstvo, na 46., lepšom - spracovanie tabaku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
