konzervatóriu klavír, kompozíciu a dirigovanie. Ako 20-ročná mala otvorenú cestu na hudobnú fakultu VŠMU, ale nečakane sa rozhodla pre herectvo. Hoci si to rodičia veľmi neželali, prihlásila sa na brniansku JAMU. V januári roku 1969, keď sa upálil Ján Palach, prišiel na školu spievať Karel Kryl. Pobudol týždeň. Internátny život ožil prítomnosťou pesničkára, ktorý priniesol novinky z pražských udalostí. Odvtedy sa Dana Bakerová stala jeho veľkou obdivovateľkou, potom sa jej stratil. Nadlho. Počúvala jeho príhovory iba na vlnách vtedy rušenej Slobodnej európy. Stretli sa až po dlhých dvadsiatich rokoch. Vídali sme ich na javisku v spoločných recitáloch. Pred smrťou si s Krylom pri príležitosti päťdesiatky naplánovali koncertnú šnúru na jeho rodnej Morave a po Slovensku. Netušili, že sa nikdy neuskutoční. Dodnes je Dana Bakerová snáď jedinou interpretkou Krylovej poézie. V rámci Českých dní sme ju videli s Ninou Divíškovou v inscenácii Premiéra mládí s Divadlom v Řeznické.

Príležitosť zaspomínanť si s posledným človekom, ktorý ostal s Karlom Krylom takmer do poslednej chvíle, som si nenechala ujsť. Nad oroseným pohárom piva so sympatickou Danou Bakerovou, ktorá má v sebe čosi z beatníckej generácie, spomínali sme, žiaľ, už iba na legendu.

Stretnutie po takom dlhom odlúčení muselo byť zvláštne.

- Pripomínalo skôr naháňačku. Po 17. novembri 89, bolo to práve pred Vianocami a v pražskom PKO, vtedy ešte Júliusa Fučíka, hrali koncert pre všetkých dobrých ľudí. Práve som sa vrátila z nejakého výjazdu. Ako mnohí hereckí kolegovia som chodila burcovať ľudí mimo Prahu. Ležala som premrznutá vo vani, keď mi zrazu muž povedal: Predstav si, teraz ohlásili, že vraj vystúpi Karel Kryl. To nie je možné, skríkla som vyrútiac sa z kúpelne. Na obrazovke bol vskutku on. Hoci o niečo tlstejší a trochu plešatejší, ale stále ten istý Karel Kryl. V okamihu som usporiadala neuveriteľnú telefonickú kampaň, aby som zistila, kde vlastne býva. Podarilo sa mi to asi o štvrtej ráno. Dovtedy som budila úplne cudzích ľudí a stále dookola som opakovala, že ho zháňam. Nakoniec sa ozval priamo on: "Ježišmária, Danišku, kde je ti konec." Zistili sme, že sme len kúsok od seba, bývali sme obaja v Dejviciach. Pôvodne prišiel do Prahy preto, lebo mu zomrela mama, bol tajne na jej pohrebe. Takže sa mu podarilo, keďže sa rúcal režim, predĺžiť si víza. Dovolili mu, aby zostal dlhšie.

Ako prežíval návrat?

- Ocitol sa tu netušiac, že mladí ľudia poznajú jeho pesničky. Bol z toho dojatý. Najprv váhal, či má vôbec spievať, lebo 20 rokov nestál na pódiu. Bál sa, že niektoré texty zabudol. Ale mladí z publika kričali: My to poznáme!

Pamätám si, ako po prvý raz vystúpil na Námestí SNP v Bratislave. Bolo to ako vo sne...

- Najprv ale v eufórii prestrihol drôty na rakúskej hranici.

Mala som pocit, že bol sklamaný situáciou, aká zavládla po 89´ roku.

- Bol zlomený, lebo strašne túžil po akejsi čistote, aby naše milované Československo nerobilo tie isté chyby, ktoré zažil vonku. Ale na druhej strane každému tvrdil, že nič nie je na svete optimálne. K dobrému sa každý musí prepracovať cez chyby. Ale toto mnohí neradi počuli.

Zrejme si tým narobil mnoho nepriateľov.

- Sklamalo ho, že ho Havel nepovolal do služby. Vtedy sa na hrade obklopil množstvom priateľov, ktorí mu robili poradcov. Kryl si myslel, že takto by mohol aj on lepšie prispieť k demokracii, aby mala lepší tvar. Havel mu však povedal: Tvojím poslaním je hrať.

S týmto sa vysporiadal pesničkou, kde spieva o demokracii, kráľovi Václavovi a jeho šaškovi. Iba hluchý sa nedovtípil, na koho tým narážal.

- Áno. Toto bola kríza. Určite to myslel tak, ako to ľudia cítia.

Vytýkal mu to niekto?

- Strašne veľa ľudí. Tú jeho netrpezlivosť. Narodil sa v znamení barana. Jasné. Vari najcharakteristickejšieho barana, aký len môže byť. Tvrdohlavá palica. Nedokázal pochopiť, že všetko, čo sa rodí, má chyby. Stále chcel, aby všetko bolo bezchybné. Túžil po takom živote a myslel si, že chyby sa tuná jednoducho preskočia. Že môžeme nadviazať na niečo lepšie. Lebo demokracia má tiež veľa chýb. Je to veľmi nedokonalé zriadenie, ale všetko iné je horšie. Musíme sa ju naučiť žiť. Keď počul slovo trpezlivosť, rozčúlil sa. Bojoval proti tomu vehementne a neznášal takéto kritiky. Vecí, ktoré sa mu nepáčili, bolo veľa. Nedokázal preniesť cez srdce ani privatizačné zlodejiny, ktorých bol svedkom.

Myslíte si, že aj toto bolo príčinou jeho predčasnej smrti?

- Asi áno. Bol vnútorne veľmi rozpoltený, odišiel do Nemecka a mal pocit, že strašne veľa vecí mu uteká práve tu. A keď bol v Prahe, mal zas pocit akejsi nervozity. Pripadalo mu, že sa všetko rúti dopredu závratným tempom. Až sa mu potom zasa cnelo po Nemecku. S týmto sa nevedel zmieriť. Nehovoriac o tom, že potom už nadával na všetko a na všetkých. Na politikov, slovenských i českých. Nerobil medzi nimi rozdiel. Stratil vôľu žiť. To bola príčina jeho smrti. Infarkt bol regulárny, ale keby sa chcel zachrániť, bolo to možné. On sa však zúrivo bránil akejkoľvek pomoci. Bolo to veľmi ťažké, lebo bola pri ňom iba jeho žena. Stalo sa to v Nemecku, takže to viem iba od nej. Neprežila som to na vlastné oči. Ale bolo to veľmi nečakané.

Zrejme neuniesol ani rozdelenie republiky.

- Zomrel rok na to. Keď sme koncertovali na Slovensku, už to bolo tak, že každý patrí inam a boli sme niekde ubytovaní, z princípu vošiel na recepciu a hovorí: Budete nás brať ako Čechov, alebo ako Slovákov, alebo ako Čechoslovákov? Ja som bola viac Slovenka a on zas Čech. Ale tá krajina mu patrila. Cítil to tak. Takže keď sme museli ako Česi na Slovensku platiť ako cudzinci dvakrát viac, vedel sa vždy poriadne rozčúliť. Niekedy sa dokonca otočil vo dverách a odišiel. Strašne ťažko tieto veci niesol.

Netúžite spomieky na Karla Kryla zvečniť?

- Urobil to za mňa režisér Miloš Zábranský. Nakrútil v rámci cyklu 'Nevyjasněná úmrtí' o Krylovi hodinový dokument. Hoci na jeho smrti nič nejasného nie je, ale je to aj o osobnostiach, ktoré nečakane odišli zo života. Verím, že pobeží aj na Slovensku, pretože je urobený prostredníctvom výpovedí ľudí o ňom. On sám iba spieva úryvky svojich pesničiek z vystúpenia v Lucerne. Hovorí tam o ňom aj biskup Malý, bývalý disident. A povedala som si svoje aj ja. Tento film veľmi oživuje spomienku.

Spomíname si dosť?

- Zdá sa mi, že v rádiách, najmä v Čechách, Karla Kryla veľmi nehrajú. Mám pocit, že sa naňho dosť zabúda. Namôjdušu u vás ho počujem viac.

Nakoniec, v posledných rokoch sme mali viac výjazdov po Slovensku ako v Čechách.

foto: Judita ČERMÁKOVÁ a Veronika JANUŠKOVÁ

Foto do čísla/ piatok/bakerová/ JUDY 1, 2

Foto do čísla Piatok Karel Kryl/ veja

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.