Lucia ŠARÁKOVÁ

Paľo Habera sa opäť prišiel pripomenúť. Onedlho na to, čo vyšla platňa Teamu, je na svete i jeho sólovka. Pri jeho návšteve Košíc sme túto stálicu slovenského hudobného neba trošku verbálne vyobracali.

Na svete je tvoj ďalší, v poradí siedmy sólový album, čo nám o ňom povieš a vôbec čo to pre teba znamená?

"Znamená to, že ďalšia platňa, ďalšie starosti, hahaha. A že ďalšia práca. Ale v podstate som rád, že tá práca je, že mi to ešte sem tam páli a som schopný napísať nejaké nové pesničky. Lebo je to asi dosť veľa za tie roky, toľko platní. A v čom je táto iná? Je kľudnejšia ako tie predchádzajúce."

Znamená to, že aj ty sa momentálne nachádzaš v pokojnom, ustálenom životnom období?

"Ja neviem, či to charakterizuje mňa, lebo ja som túto platňu robil štyri roky. Navyše vždy som robil takéto pomalé veci, akurát, že som si ich občas odkladal práve na túto platňu."

Nazval si ju Boli sme raz milovaní. Prečo ten minulý čas, pociťuješ absenciu lásky?

"Neviem, nad tým veľmi nerozmýšľam, snáď nie. Som si vedomý toho, že som raz bol milovaný, snáď."

A teraz nie si?

"Netuším, ale asi áno."

Bol by si šťastný...

"To neviem, či to, čo cítim je šťastie. Neviem šťastie ani definovať. Možno raz budem šťastnejší."

Texty tvojich piesní, zvlášť na poslednej platni sú krásne lyrické, plné romantiky, paradoxne však sám seba hodnotíš ako tvrdého realistu. Ako to ide dokopy?

"Som realista, to je pravda, ale človek jednoducho musí v niečo veriť. Som človek, ktorý si síce predstavuje niečo pekné, ale na druhej strane sa hneď realisticky uzemňujem. Mám silnú sebakontrolu."

Je pre teba Team tvoja druhá rodina?

"Team mi vyhovuje tým, že sú to úplne obyčajní chalani z malého mesta tak, ako ja. Aj ja som presne taký istý, ako oni. Možno v tom je tá súdržnosť, ktorá nás dala do hromady. Že sme nevyrastali v prostredí, ktoré dýcha namyslenosťou, ako napríklad Bratislava. Tam som mal pocit, že ľudia prežívajú slávu úplne ináč, ako my. Mal som pocit, že my sme vždy viac stáli nohami na zemi, nech bola tá sláva akákoľvek."

Takže teba sa popularita vôbec nedotkla?

"Ale áno, riadne to so mnou zamávalo, ale zase som sa skôr dokázal vrátiť na zem."

Vidíš zmysel v tom, že tvoríš práve tu a teraz?

"Vidím v tom potrebu pre mňa. Pretože tu žijem, bývam a dlho to tak asi aj zostane. Je mi určené byť tu na Slovensku. Preto som ani nerozmýšľal nad všetkými tými utopistickými víziami, že natáčať niekde vonku a tak ďalej. Najprv si musím niečo odrobiť tu doma a potom môžem rozmýšľať o zahraničí."

V tvojich klipoch účinkuje veľa mladých, krásnych dievčat, si tiež pravidelným hosťom na súťažiach Miss. Nezamrzelo ťa niekedy, že už si navlečený v manželskom chomúte, nepokúša ťa to? Keď sme už pri tom, tvoje texty o hľadaní lásky by vyzneli úprimnejšie z úst "nezadaného" človeka...

"Haha, jaj, to si mi dala. Ja si ale myslím, že to nie je nič výnimočné, keď sa interpret v rámci vizuálneho stvárnenia svojho diela pohybuje v prostredí krásnych báb. Či ma to nepokúša? Pokúúúša, hahaha. Baby sú dobrá vec. Moju rodinu beriem v tomto prípade ako dobrý uzemňovák."

Len toľko?

"No, je zvláštne pozorovať, že mám doma dcéru, ktorá už vyzerá pomaly tak ako modelka v mojom klipe. Cítim sa v podstate ako pedofil, hahaha."

Neuberá sa ratolesť po stopách svojho tatka? Neláka ju šoubiznis?

"Zuzana výborne tancuje. Robí krasokorčuľovanie, to bude tým. Ale keď sme pri tom šoubiznise, už účinkovala i v mojom klipe Kým ťa mám. To malé dievčatko čo tam cupitá s taškou, to je ona. "

V relácii Eni Vacvalovej Ružové okuliare, si krásne demonštroval svoj praktický zmysel pre domáce práce a poriadok. Je v tebe skrytá akási ženská pedantnosť?

"Haha, veľa chlapov som nepotešil tou reláciou, mám taký pocit. Pamätám sa, som tam niečo skracoval či šil. Znesiem aj bordel, ale musí byť organizovaný. Ale neznášam špinu. Špinavé záchody, hotely, taniere a takéto záležitosti. U nás doma máme na upratovanie jednu pani, ale upratujeme aj my. Keď však nie je manželka doma, jednoducho mi to nedá, a urobím poriadok."

Funguješ na scéne už dobré desaťročie, na tvojej hudbe vyrástli deti na dospelých ľudí a tvoja pozícia je stále nemenná. Dokazujú to aj umiestnenia v "Slávikoch". Čím si vysvetľuješ svoju neotrasiteľnú popularitu?

"Ja mám pocit, že viem spievať. Neviem síce, či sa lepším, ale podľa mňa ľudia vycítia, čo je módna vlna a čo je hrané úplne vážne. Keďže som sa oddal hudbe naplno, myslím to vážne a chcem ľuďom ukázať, že to viem. Preto som spevák, lebo spievam. A nie preto, že dokážem niečo nahádzať do počítača a pritom sa tváriť, že robím hudbu."

Máš pocit, že si už dosiahol všetko, čo si mohol?

"Myslím že áno. Ale s každou novou platňou príde nový začiatok, a človek zakaždým ide z kožou na trh a čaká, čo to prinesie. Úplne, ako by to bolo po prvý

krát."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.