zvolila práve tento deň narodenia, má však v podaní SDKÚ aj svoj inverzný výklad: Vznik "ministerskej strany" je novým dôkazom, že jedenásť rokov po Novembri máme na Slovensku nejnešťastnejšiu kompozíciu strán a hnutí zo všetkých tranzitívnych krajín. A hoci je neštandardná scéna v kardinálnej miere dielom Vladimíra Mečiara, jeho hrdelné zavinenie nie je poľahčujúcou okolnosťou pre ďalšiu slepú uličku a zbytočnú obchádzku na ceste k normalite. Pretože ničím iným SDKÚ byť ani nemôže.
Celý projekt je splynutím menšinového krídla KDH a väčšinovej zložky bývalej Demokratickej únie. "Silná, moderná strana ľudového typu", za akú SDKÚ vydáva Dzurinda, z nej sotva bude preto, lebo rozhodujúca časť konzervatívneho elektorátu na Slovensku zostáva pod vplyvom KDH. Ba sčasti aj HZDS i SNS, ku ktorým stále gravituje určité percento neextrémnych voličov tohto vyznania (okrem hlbších výskumov, ktoré to potvrdzujú, ani niet rozumného zdôvodnenia, prečo by práve Slovensko malo mať najvyšší podiel extrémistických voličov v Európe - 35 až 40%.).
SDKÚ sa proste ani zďaleka nedarí viazať na seba také preferencie, aké vykazujú vzorové ľudové strany, v ktorých sa premiér vzhliadol. Aby bolo jasné, aký nereálny sen Dzurinda sníva, treba vedieť, že ak CDU v Nemecku či "torryovia" v Británii získajú vo voľbách 30%, hodnotí sa taký výsledok ako totálna katastrofa a lídri padajú. Jednoducho, na Slovensku nie sú založené spoločenské predpoklady na to, aby jednu stranu volilo určujúcich - povedzme - 90% konzervatívnych a liberálnych voličov. S tým bude Dzurinda veľmi ťažko hýbať, hoci má obrovský fór, že je premiérom. (Stačí naštudovať krivky popularity napr. Moravčíka či Michala Kováča, a je jasné, čo narobia najvyššie funkcie s ratingom inak aj úplne nevýrazných politikov).
Práve premiérsky status Dzurindu (jeho zvolenie za predsedu je stopercentné) bude však aj prekliatím SDKÚ. Nadrozmerný zhluk ministrov, prednostov krajských i okresných, samosprávnych bossov a iných funkcionárov magnetizuje kariérne typy, ktoré ako tie mäsiarky na objekt svojho záujmu sa zlietavajú na stranu, aby si po nej vyšliapali existenčné maximá, aké by im inak zostali doživotne zapovedané. To je dedičná kliatba všetkých "strán moci", budovaných podľa ruských vzorov typu "Jednota-Medveď" či "Náš dom Rusko".
Mikuláš Dzurinda sa síce zastrája, že pasažierov moci nestrpí, proti zákonom prírody však je a bude bezmocný. Celá história od januára, kedy SDKÚ vyhlásil, až po tento kongres, ho usvedčuje minimálne z naivity, ak nie z čohosi horšieho. Nominovať za partajného financmajstra človeka, ktorý musel opustiť ministerský úrad pre klientelistické podozrenia, si jedna slušná strana proste nesmie dovoliť. A obsadenie špičkových pozícií v regionálnych združeniach SDKÚ vyvoláva priam zdesenie. Nejde iba o škandalóznu Bratislavu, kde tri zo štyroch vedúcich postov zasadli absolútne sprofanované mená: Vavrík ("pokladník" DU, angažovaný vo všetkých aférach blaváckeho magistrátu), Blažej, Filistein (musel odísť z Úradu vlády kvôli podozreniu z korupčného správania v súvislosti s nikdy neuskutočneným tendrom na prevádzkovateľa tretej mobilnej siete).
Klasický "ruský" model ale pozerá z obsadenia temer všetkých krajov; je proste nenormálne krížiť funkcie straníckych lídrov s prednostovskými pozíciami, čo sa SDKÚ "podarilo" v polovici regiónov. Aj nižšie, v okresných štruktúrach, sa prevaľuje hromada mien s mizernou povesťou, preslávených "kopačkami" aj z niekoľkých strán. Neprijatie Ďuračku a Bachratého za členov, či "vyťahanie za uši, že si hlavu nedobehne" prednostu Polačka, to všetko je pri danej personalistike iba prázdnou gestikuláciou.
Dzurinda isteže nie je nadšený, čo všetko sa mu do funkcií navolilo. S vecou však nemôže pohnúť, keďže si SDKÚ vymyslel zhora. Do vlaku moci naskakujú prví a zachytávajú sa najvyššie vždy takí, ktorí to majú z "nástupišťa" najbližšie. Možnože čosi skorigujú stranícke primárky, ktoré SDKÚ ako prvá, veľmi chvályhodne, chce zaviesť na Slovensku do života. Ak sa ich teda dočkáme. Nie je totiž ani celkom vylúčené, že tento ustanovujúci kongres zostane aj posledný. Kto sledoval predkongresové manévre zbližšia, všimnúť si mohol rozkladné procesy vo veľmi pokročilom štádiu, aké už roztrhli vo dvoje nejednu slovenskú partaj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
