neurologickom oddelení NsP v Levoči, išlo o Creutzfeldtovu-Jakobovu chorobu (CJD). Toto ochorenie sa laicky nesprávne nazýva chorobou šialených kráv, ktorá postihuje najmä hovädzí dobytok. Po konzumácii nakazeného hovädzieho mäsa sa u človeka môžu prejaviť príznaky CJD - pacient trpí poruchami pamäte, klesajúcou inteligenciou, poruchami chôdze, rapídnym chudnutím pri dobrom apetíte, dochádza k degenerácii mozgu. Nebezpečenstvo tejto choroby tkvie v nejasnej inkubačnej obe - príznaky sa môžu objaviť mesiac, no aj o 20 rokov po skonzumovaní nakazeného mäsa, čo sťažuje, ak nie úplne znemožňuje identifikovať zdroj nákazy.
Pacient levočskej nemocnice nebol jediným, u koho sa preukázalo podozrenie z Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby. Ako nám potvrdila vedúca Národného referenčného centra pre pomalé vírusové neuroinfekcie v Bratislave MUDr. Eva Mitrová, v súčasnosti riešia celkom tri prípady pacientov zo Slovenska a ďalších sledujú. "Existujú dve formy tohto ochorenia. Klasická forma sa u nás vyskytuje v štatistickom pomere porovnateľnom s Európou, zaoberáme sa ňou už 25 rokov. Treba zdôrazniť, že riziko prenosu z človeka na človeka pri ošetrovaní, pri každodennom domácom kontakte či vyšetrovaní v zdravotníckom zariadení je nulové. Nie je to infekčná, nákazlivá choroba, neprenáša sa ani osobným kontaktom, ani telesnými výlučkami. Druhá, nová forma, ktorá sa vyvinula ako dôsledok BSE, je oveľa nebezpečnejšia. Zatiaľ sa takýto prípad na Slovensku nevyskytol," uviedla E. Mitrová. Podľa jej slov je výskyt ochorenia CJD na východnom a západnom Slovensku porovnateľný s európskym priemerom, len na strednom Slovensku je vyšší. Práve tu sa vyskytujú prípady ochorenia viac ako jedného člena rodiny, čo poukazuje na možnosť dedične zvýšenej náchylnosti k tomuto ochoreniu. Jestvujúce riziko už medicína skúma najmä s ohľadom na zdravie ďalších generácií.
Pri výskyte Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby nejde podľa slov E. Mitrovej o žiadnu epidémiu. Príbuzní pacienta a ani ošetrujúci personál sa nemusia obávať nákazy. Odborníci sa však v praxi stretávajú s utajovaním pacienta s podozrením na túto chorobu, zrejme z obavy, aby to nevyľakalo a neodradilo turistov. Vzhľadom na nulové riziko prenosu z človeka na človeka to nie je vôbec nutné. Prenos ochorenia bol zaznamenaný len pri niektorých špeciálnych neurochirurgických operáciách, napr. pri transplantácii očnej rohovky. "Na Slovensku sa žiadny takýto prípad nevyskytol," zdôraznila E. Mitrová.
Napriek vedecky dokázaným poznatkom sa obavy medzi ľuďmi šíria naďalej. Príkladom môže byť prípad človeka, ktorý viezol svojím autom príbuzných obete tejto choroby a po ich odvoze uvažoval nad tým, či má dať auto spáliť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
