Krompách a domov som prišiel o jedenástej večer strašne unavený. Dnes (vo štvrtok) som vstal o desiatej, teraz (11.15 hod.) už som sa trošku prebral," opisuje strastiplné stredajšie 'turné' okolo Európy 20-ročný Krompašan Marek Štec (190 cm), hráč slovenského majstra a ligového suveréna Slovakofarmy Pezinok, ktorá v utorok v 5. kole D-skupiny Saportovho pohára prehrala v Antverpách s domácim Telindusom 73:90 (28:42). "Teraz budem dva dni doma a v sobotu odchádzam na reprezentačné sústredenie do Lučenca, ešte musím volať Mičudovi (spoluhráčovi z Pezinka a členovi užšej reprezentačnej nominácie), aby sme sa dohodli. Zraz je totiž v Bratislave, nás by cestou do Lučenca zobrali v Pezinku. Budeme tam mať tréningy a v stredu zápas s Chorvátmi." Marek je hráčom Pezinka, vlastne, ako často chodí domov do Krompách? "Napríklad teraz som doma prvý raz po troch mesiacoch, mamka je z toho celá šťastná (úsmev)."

Ale poďme k repre. Štecovo meno figuruje v užšom 13-člennom výbere reprezentačnej trénerskej dvojice Sedlák - Michalko vôbec prvýkrát. Je to pre Mareka prekvapko? "Ani nie, hovoril mi to asistent Černický aj tréner Tot, že chcú do repre mladých, veď už o nič nejde, šancu na postup už sme stratili. Som rád, že som tam." V nominácii na kvalifikačný zápas môže byť 10 hráčov, zvyčajne sú to 2 rozohrávači, 4 krídla a 4 pivoti. Marek je krídlo, tých je v užšej nominácii 6: podľa reprezentačného trénera sú jasní Jakabovič a Krämer, o ďalších dvoch sa má rozhodnúť medzi štvoricou Wimmer, Ivan, Lovík a práve Štec. "Bude to ťažké, Wimmer aj Lovík sú skúsení, ja s Ivanom (má 23 rokov) sme v repre prvýkrát." Čo sa týka Lovíka, ktorý sa pred časom reprezentácie vzdal, tak jeho štart je síce pravdepodobný, nie však stopercentný, keďže sa však k užšej nominácii zatiaľ neozval, s jeho účasťou sa ráta. Lovíka presviedčali zmeniť svoje rozhodnutie nereprezentovať prezident SBA Antal i národný kouč Sedlák. "Trošku sa tomu čudujem, prečo ho toľko prehovárajú, veď keď už raz nechce, tak nech dajú šancu iným, mladým hráčom." Napríklad aj Štecovi. "Napríklad aj mne." Zrejme sa o tom, ktoré krídla budú tie štyri na zápas, rozhodnú Sedlák s Michalkom počas tréningov v Lučenci. Sedlák pripustil, že v jednotlivých stretnutiach dostanú príležitosť rôzne krídelné štvorice. Navyše, najčerstvejšia informácia je, že Jakabovič, ktorý by mal byť kľúčovým hráčom na tomto poste, má po poslednom ligovom kole (hrá za maďarský Šopron) problémy s chrbticou, na zajtrajší zraz však určite príde.

Naši sú po prvej fáze kvalifikácie ME 2001 v A-skupine poslední šiesti s bilanciou 0-5, v tomto trojzápasovom bloku hrajú v stredu (22. 11.) v Lučenci s Chorvátskom, v sobotu (25. 11.) v Coventry s Anglickom a ďalšiu stredu (29. 11.) v Žiline s Maďarskom. "Ide už vlastne len o to, odohrať dobré zápasy a zachovať si meno." Aké meno? "(Úsmev) Teda, meno bohvieaké nemáme. Ale tak aspoň neskončiť kvalifikáciu s bilanciou 0-10." Tréner Sedlák chce vyhrať z nadchádzajúcich troch stretnutí aspoň jedno. Doma s Chorvátmi však príliš veľkú šancu nemáme, ani v Anglicku. "Najskôr doma s tými Maďarmi." Slovenskí basketbalisti v posledných rokoch dieru do Európy neurobili, hráčov sa v reprezentačnom tíme za ten čas 'otočilo' veľa a reprezentačných akcií bolo málo. Od februára, kedy naši odohrali svoj posledný kvalifikačný duel, až doteraz mužské áčko pokope nebolo. Jedinou reprezentačnou akciou bol turnaj v Česku (domáce ligové mančafty), na ktorom bol Sedlák s výberom mladíkov, aj so Štecom (skončili druhí zo štyroch). "Čechom sme sa pozdávali, tak nás pozvali na ďalší turnaj do Nemecka, ale neboli už peniaze ani na cestu tam."

Keď hral Marek ešte za Krompachy, krompašský dres vtedy obliekal aj bombardér Tarabus, dával 20, aj 30 bodov, bol strelcom. "V Krompachoch som bol. V Pezinku už nie. Tam má každý svoju úlohu. Ja mám brániť a vytvárať šance druhým." Ale to je škoda. "Sú tam siedmi legionári (Chorvát Naglič, Juhoši Aleksič a Ristanovič, Amíci Hartman a Christianson a naturalizovaní 'Sovieti' Lukjanec a Kuznecov) a traja Slováci (Mičuda, Weiss a Štec). Je to ťažké. Tam môžu byť strelci len dvaja, traja bránia a doskakujú. Všetky útoky sú buď na Nagliča alebo Ristanoviča." Najvyššia domáca súťaž má za sebou 9 kôl, Štecova strelecká krivka nadobúda takéto hodnoty: 8, 2, 5, 4, nehral, 2, 0, 13 a 7 bodov. Priemer 5 na zápas. V 5 stretnutiach Saportovho pohára dvakrát ani nenastúpil a tri razy sa síce na palubovku dostal, ale len na pár minút, no nedal ani bodík. Že nehráva v Saporte, ešte sa dá pochopiť, ale prečo dostáva tak málo šancí v lige? "Ešte v minulej sezóne, keď bol trénerom Rón, som hrával dosť, aj v základnej päťke. Tento rok som čakal, že aspoň v lige budem hrávať, ale väčšinou je to len 5-6 minút, naposledy s Košicami a v Prievidzi som síce hral trochu viac, ale to chýbali niektorí hráči." Ako túto pozíciu Marek psychicky znáša? "Určite ma to trošku deprimuje, ale už som si na to aj zvykol. Čo mám robiť? Nemôžem predsa povedať trénerovi - stavaj ma!" Štec má zmluvu so Slovakofarmou do konca budúcej sezóny. Občas, keď áčko nehrá ligu, zahrá si za béčko v druhej. I naposledy v Bánovciach - dal 40 bodov! A že vraj už nie je strelec. "(Úsmev) Veď aj v Žiari som dal 42 bodov. Ale v druhej lige je to iné. Dalo by sa dať toľko bodov aj v prvej lige - za 40 minút." Za 40, ale nie za 5-6. "Je jasné, že funkcionári kúpili cudzincov na to, aby hrali, a nie sedeli na lavičke."

Po prvej polovici bojov v 6-člennej skupine Saportovho pohára je Pezinok štvrtý s 2 víťazstvami (vo Fínsku nad Lahti a doma nad talianskou Imolou) a tromi prehrami (doma s poľským Wloclawekom, v Bosne s Banjou Luka a naposledy v Belgicku s Antverpami). "Máme dobrých hráčov, ale napríklad, čo sme teraz vystrájali v Belgicku, to bolo hrozné. Domáci sú také priemerné družstvo, nič nehrali, ale my sme hrali ešte horšie. Keby sme zahrali aspoň svoj priemer, vyhrali by sme o 10 bodov. Ešte v šatni sme sa hecovali, prídeme na ihrisko a - nič, žiadna streľba, žiadna obrana. Nechápem to, nikto to nechápe, ani tréner." Mimochodom, s Američanmi kecá Marek po anglicky a Juhoslovania čo-to zo slovenčiny rýchlo pochytia.

Čo vraví Štec na ten ozrutný rozdiel medzi Pezinkom a ostatnými družstvami v našej lige? "Vždy chceme vyhrať čo najviac, tak si hovoríme v šatni. Ale v skutočnosti sa ťažko hecuje proti takým Krompachom, alebo ďalším slabším družstvám, hráčom sa nechce veľmi hrať proti nim, sústredia sa hlavne na ten Saport." Marekovi by sa však chcelo hrať proti hocikomu, ale nemá na to zatiaľ príležitosť. "Ja by som hral! Ja by som na ihrisku aj dušu nechal!" Sú aj také chvíle, keď Štec tak trošku aj ľutuje, že možno by bolo lepšie, keby nebol v Pezinku, ale v nejakom inom mančafte, kde by hrával celé zápasy a dával by body? "Určite som už nad tým rozmýšľal, či som nespravil chybu, či som nemal radšej ostať v Krompachoch, alebo ísť napríklad do Levíc alebo do Interu, rozmýšľam nad tým, ale čo už teraz. Sledujem, ako moji bývalí spoluhráči či kamoši teraz v lige hrajú, dávajú body, a ja nič. Keby som napríklad ostal v Krompachoch, tak hrám." Áno, ale len do konca sezóny, potom Krompachy vypadnú. "Tak hej, potom by si mohol tak akurát hádzať na kôš..." Štec je bývalý reprezentant výberu do 20 rokov, ktorý viedol tréner TU Košice Jozef Rešetár a Marekovými spoluhráčmi boli napríklad Bučák (teraz Ostrava), Leško (USA) i Jankovič (Svit).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.