hojenie rán, proti hadiemu jedu, pohlavným chorobám, nachladeniu a pri zažívacích ťažkostiach. Až v roku 1852 bolo v Americkom liekopise uvedené, že koreň echinácie je použiteľný aj v humánnej medicíne, a to pri liečbe syfilisu. V Európe sa začali liečivé účinky echinaceí využívať až v r. 1900.
Echinacea purpurová (Echinacea purpurea /L./ Moench) je vytrvalá rastlina vysoká 70 až 150 cm. Má priamu, rozkonárenú stonku. Koreňová sústava je tvorená hustou spleťou červenohnedých až bielych koreňov. Listy sú oválne, na okraji zúbkované, na konci zahrotené, stopkaté. Súkvetia - úbory sú tvorené pomerne veľkými, mierne ovisnutými, purpurovo ružovými jazykovitými kvetmi, 4 až 6 cm dlhými. Rúrkovité kvety sú hnedasté. Echinacea úzkolistá (E. angustifolia DC.) je podobná echinacei purpurovej, je však nižšieho vzrastu (70 až 90 cm). Koreňová systém je tvorený jedným alebo viacerými koreňmi sivohnedej farby. Stonka je priama, zriedka rozkonárená. Jazykovité, ružové kvety sú asi 3 cm dlhé. U nás sa echinácie pestujú ako okrasné rastliny.
Drogou sú korene a kvitnúca vňať. Obsahové látky sú u oboch druhov takmer rovnaké. Doteraz bolo izolovaných asi 40 účinných látok. Z nich sú najdôležitejšie: polysacharidy, deriváty kyseliny kávovej, alkylamidy, silica, steroidy, enzýmy, minerálne látky a zlúčeniny polyacetylenového typu a i. Oba druhy obsahujú aj toxické pyrrolidizinové alkaloidy, preto použitie drogy alebo prípravkov z echinácií je potrebné konzultovať s lekárom. Najčastejšie sa echinacea používa vo forme liehových a nealkoholových extratov z vňate a koreňov. Tieto sú súčasťou mnohých, priemyselne vyrábaných fytofarmák. Prípravky stimulujú imunitný systém organizmu. Významný je ich účinok proti chrípke a virózam. Avšak chrípku neliečia, ale zvyšujú obranyschopnosť organizmu, preto sa podávajú preventívne. Zvonku sa používajú na povrchové, zle sa hojace, hnisavé rany, proti akné a plesňovým ochoreniam pokožky.
Pestovanie: Echinaciám vyhovujú hlinité až hlinitopiesčité pôdy, stredne zásobené vodou. Vyžadujú slnečné stanovište, chránené pred vetrom. Pôda pred sejbou, alebo pred sadením musí byť dokonale spracovaná a vyhnojená organickými hnojivami. Semená sa vysievajú v marci do sponu 25 x 50 cm po 4 až 5 semien, do hĺbky 1 až 1,5 cm. Semená vyklíčia do 4 týždňov. Po vzídení sa rastliny vyjednotia. Porast sa môže založiť aj priesadami. Tieto na stanovište sa vysádzajú v septembri-októbri. Kvitnúca vňať sa zbiera v období plného kvitnutia a korene v októbri, v 2. resp. 3. pestovateľskom roku. Korene sa po zbere ihneď umyjú tečúcou vodou. Obe drogy sa sušia v tieni, alebo umelým teplom. Teplota sušenia nesmie presiahnuť 50 stupňov Celzia.
Anna MACKOVÁ
obr: z knihy
Text k foto: Echinacea purpurová (Echinacea purpurea /L./ Moench)
Begónia vyššia
Pôvod: Vznikla v Anglicku krížením hľúznatých begónii s pôvodným druhom Begonia socotrana.
Opis: Patrí do čeľade begóniovitých (Begoniacease). Je to rozkonárená bylina, ktorá dorastá do výšky 20 až 30 cm. Má vodnaté stonky s rôzne tvarovanými nesúmernými listami. Ozdobou rastliny je bohaté kvetenstvo. Kvety bývajú jednoduché, poloplné i plné, v žiarivých odtieňoch červenej, ružovej a žltej farby. Begónia vyššia je krátkodenná rastlina. V podmienkach prirodzenej dĺžky dňa kvitne začiatkom jesene. Prisvetľovaním a zatemňovaním možno obdobie kvitnutia regulovať po celý rok. Novovyšľachtené kultivary sa vyznačujú bohatosťou a trvácnosťou kvetov, kompaktným vzrastom, odolnosťou proti rôznym chorobám a možnosťou rozmnožovania listovými i vrcholovými odrezkami. Rastliny sa v byte pestujú väčšinou krátodobo, v čase kvitnutia.
Pestovanie: Rozkvitnutú begóniu, ktorú si kúpime v kvetinárstve, umiestnime v byte na svetlom mieste, ktoré chránime pred priamym slnkom. Optimálna teplota na predĺženie času kvitnutia je 15 až 18 stupňov Celzia. Pri vyšších teplotách rastlina skôr odkvitne. Neznáša prievan a náhle zmeny teploty. Napriek tomu vyžaduje dostatok vzduchu a časté vetranie miestnosti. Vyššie teploty v nedostatočne vetraných priestoroch spôsobujú nevzhľadné predlžovanie stoniek. Rastlina vyžaduje rovnomernú zálievku tak, aby substrát bol stále mierne vlhký. Najlepšie sa osvedčuje zálievka podmokom odstátou mäkkou vodou, bez obsahu vápnika. Požadovanú vyššiu vzdušnú vlhkosť podporíme upevnením odparovačov vody. Listy nerosíme vodou. Každých 10 - 14 dní môžeme prihnojovať roztokom Herbasynu 2 (1 g na 1 liter vody). Po odkvitnutí rastlinu zlikvidujeme.
Rozmnožovanie: V záhradníctvach ju rozmnožujú vrcholovými alebo listovými odrezkami. Mladé rastliny sadia do menších črepníkov a nakoniec do črepníkov s priemerom 12 cm. Počas pestovania sa 1 až 2 razy zaštipujú.
Zemina: Zmes listovky, rašeliny a piesku v pomere 2:1:1.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
