lesov, ktoré pokrývajú značnú časť spomínaného pohoria.
Trasa túry štartuje v baníckom mestečku Smolník (561 m), na jeho hornom konci, kde sa začína žltá značka pri zastávke SAD. O chvíľu, tesne pred kameňolomom, odbočíte z asfaltovej cesty doprava. Vari po dvoch stovkách metrov stúpania lesom po nevýraznom chodníku sa sprava pripojí lesná cesta, po ktorej pomerne prudko, rovnomerne naberáte výšku. Stúpate stále lesom, po nevýraznom hrebienku bočnej rázsochy hlavného hrebeňa. Najskôr dosiahnete kótu 834 metrov (1/2 h), po ktorej potrebujete stúpať stále rovnakým prostredím pomaly sa zmierňujúcim svahom až ku prvým náznakom lúčok, ktoré sú už bezprostredne pred sedlom pod Vtáčím vrchom (933 m, 1 h).
Až sem vedie zo Smolníka aj asfaltová cesta, stojí tu chata a začína sa tu skutočná horská turistika. Najťažší úsek dňa už máte za sebou, čaká vás však ešte ďalšie stúpanie. Zo sedla najskôr lesným chodníkom, ktorý vás privedie na križovatku s výraznou lesnou cestou, kde odbočíte doľava a definitívne sa dostávate do hrebeňových partií. Miestami sa už otvárajú prvé pohľady do dolín, ako aj na okolité vrcholy. Po pravej ruke máte zalesnený vrchol Malej Hekerovej (1089 m), vy však stále stúpate hustými lesmi až na nevýrazný, zarastený vrchol Malého Suchého vrchu (1133 m, 1 a 3/4 h). Oproti všetkým predpokladom, aj naďalej vás čaká - stúpanie, hoci už pomaly sa mierniace a končiace. Idete po hrebeni a pred sebou už tušíte mohutný vrchol Hekerovej. O niekoľko minút, práve na konci stúpania, sa naraz dostanete z lesa do otvoreného lúčnatého terénu. Paráda! Ak máte šťastie na dobré počasie (a v zlom sa táto túra vôbec neodporúča), máte pred sebou defilé centrálnej časti Volovských vrchov, od masívu Skaliska až po Kojšovskú hoľu. Samotný vrchol Hekerovej (1260 m, 2 a 1/4 h) máte po ľavej ruke asi tristo metrov od chodníka, oplatí sa naň však odbočiť, lebo pohľady na okolitú hradbu hôr vám vynahradia všetky doterajšie útrapy, ktoré vám táto túra privodila.
Takmer po vrstevnici pokračujete ďalej, o chvíľu sa k vám pripojí sprava výrazná úvozová cesta a v otvorenom teréne po nej dosiahnete križovatku s červeno značenou hlavnou hrebeňovkou pohoria v sedle pod Bielymi skalami (1180 m, 2 a 3/4 h). Žltá značka tu končí, napojíte sa na červenú a začínate pomaly klesať. Najmä po pravej strane sa vám ponúkajú pekné pohľady na mohutné masívy Pipitky a Osadníka oproti, ako aj plochu Úhornianskeho jazera pod vami. Klesanie striedavo otvoreným a zalesneným terénom vás dovedie až na Panský vrch (1058 m, 3 a 1/4 h). Naľavo je stožiar televízneho vykrývača, vás však čaká záverečné klesanie lesom až do Úhornianskeho sedla (999 m, 3 a 1/2 h), ktorým prechádza štátna cesta zo Smolníka do Rožňavy. Pri turistickom smerovníku sa oddá chvíľu si oddýchnuť, nabažiť sa atmosféry hrebeňa pohoria, ktorý o chvíľu opustíte. Čaká vás totiž záverečná fáza túry. Po zelenej značke zostupujete pomerne prudko lúkami a mladinovými hájmi, križujúc dvakrát spomínanú cestu až ku prameňom potoka Smolník. Tu definitívne vyjdete na asfaltku, ktorá vás dovedie až do horskej dedinky Úhorná (713 m, 4 a 1/4 h). Na jej dolnom konci je spomínané jazero, vodná nádrž Úhorná. Ak chcete túru ukončiť, počkáte v dedine na autobus do Smolníka a odtiaľ sa už vraciate domov autobusom, ktorý môžete kombinovať neskôr aj s vlakom.
Táto túra, hoci nie je najdlhšia, dá zabrať a to najmä v zimnom období aj zdatnému turistovi. Jednak sú na nej pomerne veľké výškové rozdiely (prakticky sedemsto výškových metrov nepretržitého stúpania), jednak je pri chabej úrovni značkovania trás (s výnimkou červenej značky) problém aj s orientáciou. Preto sa trasa odporúča zdatným, skúseným turistom, pre ktorých bude istotne dobrou previerkou kondície, ale najmä hodnotným turistickým zážitkom. Pre jej absolvovanie vám pomôže turistická mapa z VKÚ Harmanec č. 125 Volovské vrchy - Krompachy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
