všetky očakávania i obavy doň vkladané.
Ale keď najedení, vytešení i inak saturovaní delegáti opúšťali v podvečer kongresové centrum Technopolu, netušili, čo za dozvuky majú čo chvíľu prísť. Nič netušil ani sám Dzurinda, dokonca ešte ani o dvadsať hodín neskôr, keď zmesou kuchynskej politológie a falšovania histórie ohlupoval verejnosť (za benevolentnej asistencie moderátorov Markízy).
"Zakladatelia Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie založili politickú stranu predovšetkým preto, aby sa UKONČILA ETAPA ROZDROBENOSTI TÁBORA DEMOKRATOV", zopakoval Dzurinda aj v televízii jednu z prvých viet svojho kongresového prejavu. Excelentnú replika prišla už o necelú hodinu a pol: Pavol Hrušovský na mimoriadnej tlačovej besede oznámil, že "ako reakcia na vznik novej vládnej strany SDKÚ vzniká v Národnej rade samostatný poslanecký klub KDH". Nasledovalo teatrálne a infantilné gesto - deväť poslancov hnutia si natiahlo cez hlavy dresy KDH. Gestikulácia sa ale snúbi s ďalekonosnou politickou konzekvenciou - klub SDK, od ktorého 42 mandátov je odvodená premiérska legitimita Mikuláša Dzurindu, sa týmto oznámením definitívne rozpadol (hoci vzťahovo je v troskách už dávno).
Tak UKONČIL (viď citát vyššie) predseda SDKÚ ROZDROBENOSŤ TÁBORA DEMOKRATOV. Aby bolo jasné, koľko bije: "Veľká" koaličná zmluva (SDK-SDĽ-SOP-SMK) je od tohto momentu samovoľne vypovedaná. Ktorýkoľvek z účastníkov ju môže považovať za "otvorenú" a nárokovať si na tomto základe prehodnotenie zloženia vlády, vrátane pozície premiéra. Pomery v kabinete sú totiž odvodené z reálnej parlamentnej sily signatárov koaličnej zmluvy, ktoré sú teraz už i formálno-politicky iné, než na jeseň 1998 (doteraz "iba" fakticky nezodpovedali realite). Po druhé, vystúpením KDH z klubu SDK sa v NR SR etabluje aj formálne (reálne existuje už dávno) ďalší koaličný subjekt. To by neplatilo iba v prípade, keby Čarnogurský abdikoval na post ministra. Ak neodstúpi - čo celkom iste nie - oddnes máme na Slovensku ďalší svetový unikát: člena vlády, ktorého mandát leží mimo koaličnej dohody.
Toto všetko je realita dnes, stav, ktorý vzišiel okamžite z Hrušovského oznámenia. Pokračovanie garantuje dynamika pohybu, ktorý bol spustený. Demokratická strana po kroku KDH de facto nemá na výber - politické rozhodnutie o vystúpení z klubu SDK príde čo nevidieť, "langošovci" nemajú inú alternatívu. Jaroslav Volf a jeho dvaja ľudia (Krumpolec je v SDKÚ) iba na toto čakali; ich úteku do klubu SOP bránila jediná "hlúpa" okolnosť - aby neboli prví, kto s "destabilizáciou" začne. Budaj so Švecom (LDÚ) sa rozhodujú medzi viacerými možnosťami - poslednou z nich je zotrvanie v klube SDK.
Nová politická realita je proste o tom, že oddnes má klub SDK 33 poslancov (42 mínus KDH). Pričom viac ako hrozí, že po najbližšom predsedníctve DS - asi tento týždeň - to bude 27. Plus LDÚ a SDSS - perspektívny zostatok je 22. Summa summarum - klub SDK, najsilnejší subjekt koaličnej zmluvy, je na najlepšej ceste byť do niekoľkých týždňov polovičný.
Dzurinda, samozrejme, ešte automaticky nepadá. Hrušovský rezolútne zdôraznil, že KDH nechce rekonštrukciu vlády (pravda je, že chce, len sa až tak ďaleko ešte neodváži). SDĽ úplne chýba základná motivácia tlačiť týmto smerom - nezabúdajme, že ľavica má o ministra viac, než jej náleží. A Bugár rovno vyhlasuje, že "otvorenie koaličnej zmluvy by bolo katastrofou". Jediný Hamžík, ktorý koazmluvu pokladá za "otvorenú" už vznikom SDKÚ, sám neprerazí. Proces deštrukcie je ale nezvratne spustený. Je absolútne vylúčené, aby sa stav po vystúpení KDH udržal ďalšie dva roky bez nových dohôd, ktoré popíšu novú realitu.
Diskusie o tom, či koaličná dohoda je alebo nie je fakticky otvorená, sú špiritizovaním mimo veci. Podstatné je, že po včerajšom kroku KDH sa žiadny z jej signatárov ňou nemusí cítiť viazaný. Absolútny chaos - taká je diagnóza koaličnej scény po etablovaní SDKÚ a včerajšej detonácii z KDH.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
