sociálnej pomoci 50,5 milióna korún pre 7,5 tisíc klientov, pričom viac ako 10 miliónov tvorili výdavky na kompenzačné príspevky. Výrok ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho o tom, že pri zvyšujúcich sa výdavkoch vzniklo podozrenie, že práve kompenzačné príspevky sú niekedy zneužívané, vyvolal vlnu nesúhlasných protestov.
Aké skúsenosti majú pracovníci odboru sociálnych vecí na OÚ v Prešove sme sa opýtali vedúcej odboru sociálnych vecí Cecílie Kalejovej.
Aké sú najčastejšie požiadavky zdravotne ťažko postihnutých ľudí?
- Zväčša ide o požiadavky na nákup zdravotníckych pomôcok, ale novela zákona im umožňuje žiadať prostriedky aj na úpravy bytov a domov na bezbariérový prístup, na nákup vozidiel, či počítačov. Napríklad špeciálna úprava počítača pre zrakovo postihnutých je drahšia, ako samotný počítač či invalidný vozík. Od uplatnenia novely sme skutočne zaznamenali nárast žiadostí. Mesačne ide o viac ako 400 nových žiadostí.
Hovorí sa, že niektorí ľudia súčasné možnosti zneužívajú.
- Je to citlivá téma. Príspevky sú určené ľuďom, ktorí ich potrebujú pre skvalitnenie života. Zdraví ľudia môžu len ťažko posúdiť, nakoľko pomôcky obohatia ich život a ani nám to neprináleží, veď zdravotný stav posudzujú lekári. Pravdou je, že mnoho ľudí žilo s handicapom roky a až na nátlak rodinného prostredia si teraz vybavili preukaz zdravotne ťažko postihnutého a podali na náš odbor žiadosť o príspevok. Navyše, hneď po zverejnení informácie, že od januára 2001 príde ďalšia novela o zdravotnej starostlivosti a príspevky budú nižšie, mnohí sa snažia podať nové žiadosti ešte tohto roku. Pre našich, aj tak vyťažených pracovníkov, to prinieslo ďalší nápor práce a lehoty na vybavovanie žiadostí sa predĺžili na 2 až 3 mesiace.
Ako ste sa vyrovnali s vymáhaním pohľadávok ?
Registrujeme pohľadávky vo výške 11 miliónov korún a musím povedať, že ročne nám pribúdajú asi za 1 milión korún. Zväčša vznikajú tak, že poberateľ dávky sociálnej pomoci sa po čase zamestná, alebo sa v rodine narodí dieťa, alebo rodina získa iný zdroj príjmu. Zvyčajne zmenu pomerov neohlásia aj dva - tri mesiace. Rozdiel, ktorý vznikne vo vyplatených príspevkoch potom musíme vymáhať zrážkami z príjmov, niekedy aj formou súdov a exekúcií. Našim najväčšími dlžníkmi sú však rodičia. Nie je zriedkavosťou, že po rozvode, alebo odlúčení otcovia zabudnú platiť na svoje deti súdom určené výživné. Vtedy náš odbor supluje ich povinnosť, ale vymôcť od nich vzniknutý dlh je niekedy nemožné. Buď preto, že sú nezamestnaní, pôsobia v zahraničí, sú vo výkone trestu a podobne. Práve tieto pohľadávky stúpajú geometrickým radom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
