Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK

Vaše listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž ČITATEĽ V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 50. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "V mene Alaha ťa odsudzujeme na smrť, budeme ťa mučiť..." sme priniesli príbeh dvoch sedemnásťročných mládencov, ktorí sa "pohrali" s kamarátom...

"V mene boha Alaha ťa odsudzujeme na smrť, budeme ťa mučiť," povedali Dušan a Jozef, svojmu, už na prvý pohľad telesne slabšiemu rovesníkovi, keď ho vlákali do pivnice bloku, v ktorom jeden z nich býval. "Dvere pivnice zamkli zdnuka... Potom ma chytili a šatkou mi zaviazali ústa. Z ničoho nič ma začali biť, aby som sa priznal, že som americký špión. ´Keď sa nepriznáš´, povedali mi, ´umučíme ťa na smrť. V mene islamskej revolúcie ťa usmrtíme!´ Potom mi pred očami šibrinkovali nožom, jeden z nich, teraz už neviem ktorý, ma zo stoličky zvalil na zem a obaja ma bili päsťami a kopali do mňa. Kopali mi do hlavy, do nosa... Vraj keď sa priznám, nechajú ma odísť..." takto si na hrôzy jedného podvečera spomína Stanislav. Nevinná chlapčenská zábavka napokon skončila tak, že vyviazol z ich rúk s početnými zraneniami. Dvaja frajeri z ulice, ktorí si zakladali na tom, že sa ich kde-kto bojí, si až vtedy uvedomili, že to prehnali... Stanislav po ich fyzickom útoku utrpel zlomeninu nosa, narazenie sánky a iné zranenia s dobou liečenia štyri týždne. Vyšetrovateľ obidvoch obvinil z trestného činu ublíženia na zdraví.

"Hrali sme sa v pivnici na špiónov, Stano ma z ničoho nič kopol do brady a Dušanovi zasadil niekoľko rán päsťou do brucha. Museli sme sa brániť," vykrúcal sa pred vyšetrovateľom jeden z dvojice násilníkov. Jeho kamarát sa zasa bránil takto: "Vlákal nás do pivnice s tým, že nám chce niečo ukázať. Potom vytiahol akési obrázky s holými babami... Urážalo to našu dôstojnosť, tak som mu jednu fúkol, aby to zbalil. On však vzápätí začal mňa a aj Joža biť, tak sme ho museli spacifikovať. Nechceli sme ho veľmi zbiť, chceli sme len dať ho do laty. On však bol čoraz drzejší..."

Protagonisti príbehu pred súdom zotrvali na svojich pôvodných výpovediach. Obhajcovia potom upriamili pozornosť súdu na to, že ich mandanti žili doposiaľ bezúhonným životom a "nechceli poškodenému spôsobiť ublíženia na zdraví." U obidvoch obžalovaných ide "len o jednorázové vybočenie z ich, inak sporiadaného života." Navrhli súdu, aby uznal vinu ich mandantov v zmysle obžaloby, ale vzhľadom na všetky okolnosti žiadali, aby súd upustil od ich potrestania s odôvodnením, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na ich prevýchovu.

Súd napokon kauzu uzavrel tak, že obidvom naparil po šesť mesiacov... A otázka pre vás, milí čitatelia, v tomto prípade znela: dostali to mladiství mládenci natvrdo alebo spĺňali podmienky pre uloženie podmienečného trestu? Mali ste nám tiež napísať, ako by ste rozhodli vy sami.

Do redakcie sme dostali 106 odpovedí, z ktorých 84 sme považovali za správne. Presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, z ktorých bolo zrejmé, že chlapci dostali podmienku. Aj v skutočnosti prípad skončil tak, že súd obidvom trest podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka.

CHLAPCI DOSTALI ČO SI ZASLÚŽILI

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme.

Mária ROZEKOVÁ z Košíc: "Obaja mladí muži dostali podmienečné tresty. Neviem však pochopiť otca jedného z nich. Som zvedavá, čo by urobil, keby takú nakladačku dostal jeho syn." Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Tých dvoch od ostrej pálky zachránili dve skutočnosti. To, že boli mladiství a pred trestným senátom stáli prvý raz." Adriana MARUŠINOVÁ z Košíc: "Správanie tých mládencov voči fyzicky slabšiemu rovesníkovi nesvedčí o ich zdravom rozume. To, čo oni nazývajú hrou, hra určite nie je. Za takú zábavu, ktorá skončila ublížením na zdraví, by som im naparila pár mesiacov, avšak vzhľadom na ich dovtedajšiu bezúhonnosť by to bolo zatiaľ len podmienečne."

Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Spočiatku nevinná chlapčenská zábavka dvoch frajerov z ulice. Prehnali to a preto si zaslúžia trest. Opýtal by som sa však ich otcov, v akej spoločnosti teraz žijú, keď argumentovali tým, že za socializmu mohli robiť kadečo a nič sa im nestalo. Potencionálnych obhajcov otcov by som za terajšej vlády postavil pred súd, aby sa oni zodpovedali za činy synov." Zuzana SZÉPLAKIOVÁ z Košíc: "V uvedenom príbehu stojí za povšimnutie vek mladistvých a mládenca, ktorému ublížili na zdraví. Pýtam sa, či nie sú za nich zodpovední rodičia. Jeden z nich prezentoval svoj názor na demokraciu a musím povedať, že ho má pomýlený. Demokracia predsa neznamená to, že si hocikto zmyslí ublížiť inému. Ako taký rodič vychováva svojho potomka…Súhlasím s podmienečným trestom." Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Myslím si, že za ublíženie na zdraví chlapcom postačí uloženie podmienečného trestu. Mali by však zaplatiť aj trovy za liečenie a poškodenému aj bolestné."

Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Ryba smrdí od hlavy. Chlapi si myslia, že ich deti môžu vystrájať, koľko len chcú. Tak si predstavujú demokraciu. Ale pravda je taká, že dne už deti ani nevedia rozlíšiť dobro od zla. V telke ani v kine nevidia nič dobré, len samé násilie, nečudo, že sa potom "hrajú" tak, ako ste písali v príbehu. Zaslúžia si nepodmienečné tresty, lebo inak sa nikdy nepoučia."

Jaroslav ŠATÁNEK z Banskej Bystrice: "V dávnych orientálnych krajinách bol odsúdený nielen žiak, ale aj jeho učiteľ za to, že nedokonale poznal svojho žiaka, odovzdal mu tie poznatky, ktoré žiak násilnícky zneužil. Podľa mňa, mladiství mládenci dostali nepodmienečné tresty."

Júlia RACEKOVÁ z Košíc: "V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že Dušan a Jozef sa svojim konaním dopustili trestného činu ublíženia na zdraví. Šesťmesačné tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktoré im boli uložené, sú podľa mňa pre nich primerané a postačia na ich prevýchovu a nápravu. Treba tu totiž vidieť aj poľahčujúce okolnosti trestný čin spáchali vo veku blízkom veku mladistvých, dovtedy viedli bezúhonný život a neboli ešte trestaní. A navyše sa aj sami priznali, že poškodeného bili..."

Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Ja by som tým chlapcom dala ešte šancu - podmienku. Zrejme v tom čo sa stalo majú prsty všetci traja. A nie nadarmo sa hovorí mladosť pochabosť. Verím, že z toho vyrastú."

Pavol KOVALÍK z Košíc: "V mene Alaha ten polročný trest dostali natvrdo. V mene Boha sme nútení odpúšťať, ale v konkrétnom prípade išlo o zjavný úmysel uskutočniť islamskú pivničnú revolúciu dvaja proti jednému. Podľa zranení, ktoré svojmu rovesníkovi spôsobili, to mysleli vážne."

Mária PAVLÍKOVÁ z Jánoviec: "Hovorí sa, že aký otec, taký syn. Aj v prípade, o ktorom ste písali sa potvrdilo, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Voči tým mladým mužom treba zakročiť tvrdo, ešte kým je čas na to, aby sa v nich prebudila ľudskosť. V ich prípade postačia podmienečné tresty, no obidvaja by mali vážne porozmýšľať o tom, čo urobili." Anna Kováčová z Košíc: "Tento súťažný príbeh je novodobou hrou mladistvých ako ukázať svoju silu a nie rozum. Mám jedinú otázku: kam to spejeme? A teraz k samotnému príbehu. Podľa môjho názoru súd obidvoch páchateľov uznal vinnými z trestného činu ublíženia na zdraví a keďže išlo o mladistvých, uložil im podmienečné tresty. Moje osobné presvedčenie je však iné. Žiaľ, v našej spoločnosti je to dnes tak, že u bohatých sa prižmúri oko a k sociálne slabším sa pristupuje v zmysle Trestného zákona. Nikto ma nepresvedčí o opaku. Ako príklad môžem uviesť slečnu Smerekovú, ktorá havarovala s autom, usmrtila a aký trest dostala?! Taký, že jeho výchovný účinok je nulový. Veď je to smiešne!"

Jozef VAMOŠ z Košíc: "Tí mladí mužia byť prísne potrestaní. Súd im naparil basu, lebo pre nich by podmienka nebola žiadnym trestom. Rozhodne sa musia naučiť vybíjať prebytočnú energiu iným spôsobom."

Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Výpovede Dušana a Jozefa boli také rozdielne, že nemožno veriť ani jednému z nich. To, ako dokázali ublížiť Stanovi, svedčí o tom, že už nie sú začiatočníci. Zaslúžia si nepodmienečné tresty."

Ján KOVÁČ z Košíc: "Mladiství či nemladiství, v každom prípade súd obidvoch uznal vinnými a uložil im nepodmienečné tresty. Veď ak niekto druhému bezdôvodne zlomí nohu, narazí sánku a spôsobí ďalšie zranenia, nemôže sa brániť tým, že išlo iba o hru." Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy: "Chlapci dostali čo si zaslúžili basu. Keby sa im to teraz prepieklo, o chvíľu by páchali oveľa väčšie zverstvá. Ale ani sa veľmi nečudujem, že robia čo robia, keď majú takých benevolentných otcov." Ján BOČKAY z Košíc: "Ak pohľad na obrázky holých báb uráža dôstojnosť mladíkov a naopak, hrajú sa na protišpionážne komando v mene Alaha, súd mal preskúmať, či u nich nejde o progresívnu paralýzu. Určite dostali podmienku a príležitosť zdokonaliť sa v Koráne." Michal GLUCHMAN z Prešova: "Väzenie by bolo nesprávne vykročenie do života. Nie je mi tiež jasné, či ich Stanislav, ktorého zranili, nevyprovokoval. Dal by som im podmienečné tresty asi tak dva-tri roky."

Marián GUNČAGA z Bardejova: "Vzhľadom na vek a dovtedajšiu bezúhonnosť páchateľov si myslím, že dostali podmienečné tresty." Petra TCHÍROVÁ z Košíc: "Obrana obžalovaných, že Stano číta špionážne knihy, neobstojí. Iní ľudia zas čítajú horory a vari preto musia zabíjať? Dušan a Jozef si zaslúžili basu."

Tatiana GIRMANOVÁ z Košíc: "Podľa mňa súd tým dvom uložil podmienečné tresty. Urobili to z mladíckej neozvážnosti a ešte neboli trestaní. Okrem ublíženia na zdraví by sa mali zodpovedať aj za trestný čin útlaku."

František PALKOVIČ z Dudiniec: "Obidvom obžalovaným sa potrestanie na 6 mesiacov podmienečne zíde. Mala by to byť aj výstraha pre iných, aby si uvedomili, že sa nemôžu zahrávať s ľudským životom."

Mária REPASKÁ z Košíc: "Sedemnásťroční už nie sú deti, ale ani dospelí, niekedy tápajú pri hľadaní svojej identity. Zo strany chlapcov išlo o jednorázové vybočenie, podľa mňa pre to dostali podmienečné tresty."

PÄŤDESIATY DRUHÝ SÚŤAZNÝ PRÍBEH

Slzavé údolie pripomínala trestná lavica, na ktorej sedela 65-ročná dôchodkyňa a jej 37-ročný syn. Pani Renátu a Otakara prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy, ktorého sa dopustili v spolupáchateľstve. Stalo sa to v jeden aprílový deň. Podnapitý Otakar pozeral doma televíziu, keď prišiel jeho otec a začal mu vyčítať, že je darmožráč a nič nerobí. Pohádali sa, nahnevaný otec vytiahol nôž a syna dvakrát pichol… Ten nelenil, šiel do vedľajšej miestnosti, odkiaľ sa vrátil vyzbrojený tiež nožom. Bodol ním otca a zvalil ho na posteľ… Vtedy prišla synovi na pomoc matka, ktorá tĺkla manžela po hlave. Keď Otakar podrezal otcovi krk, vzala mu nôž z ruky. Nevidela pred sebou nič, len tyrana, ktorý ju trápil vyše 40 rokov. Pevnejšie zovrela nôž v ruke a dvakrát po sebe ním potiahla po krku manžela...

Otakar chcel ochrániť matku pred väzením a všetku vinu za vraždu otca zobral na seba. Na pojednávaní povedal, že matke dal nôž len podržať. Tvrdil, že ona otca nepodrezala. Táto verzia vraždy bola však v rozpore s výpoveďami obidvoch obžalovaných, ktorí sa v prípravnom konaní pred sudcom, čo ich bral do väzby nielen priznali, ale aj opísali, ktorý z nich čo a ako urobil. Spôsob zasadenia rán a mechanizmus poranení, tak ako ich obžalovaní vtedy opísali, korešpondoval aj so závermi znalcov z odvetvia súdneho lekárstva. Pitvou sa však nedalo zistiť, ktorá z rán, čo poškodenému nožom zasadili, bola smrteľná.

Hovorí sused rodiny O.: "S Otakarom sme niekedy spolu pracovali. Bol dobrý človek, ale ani jeho otec nebol zlý. Oni dvaja, ale aj Renáta si radi vypili. To vedela celá ulica. Nebohý bol potom agresívny. Nadával susedom a ženu občas aj zbil. Raz som videl, ako po nej hodil vedro."

Pred súdom sa v plnej nahote odhalila trpká pravda, že v živote obžalovaných bolo len málo svetlých chvíľ, na ktoré mohli počas spolužitia s poškodeným v dobrom spomínať. Syn mu nemohol zabudnúť, že mu ako 8-ročnému kládol hlavu na klát a chcel ho zabiť, matka zasa to, že ju po celých 44 rokv manželstva týral psychicky aj fyzicky. Dokonca za to aj sedel. To vtedy, keď jej polámal nohy... To, že si pri agresívnom pijanovi vytrpeli viac, ako dosť, im isto-iste každý uzná, ale môže ich to očistiť, či oslobodiť spod viny? Zabili. V slabej chvíli, ale úmyselne...

Zatiaľ čo prokurátor zotrval na obžalobe, obhajcovia obžalovaných poukazovali na rodinné pomery, v akých tí dvaja žili, na to, že to bol nebohý, čo na syna nožom zaútočil a celú hádku vyprovokoval. Obhajca pani Renáty povedal: "Roky trpela a čakala na pomoc Pána Boha. Nepomohol jej a tak vzala spravodlivosť do vlastných rúk. Ťažko je teraz radiť, čo mala alebo nemala robiť. Je veriaca a v jej mysli je zakorenené, že rozvádzať sa, najmä v staršom veku, je na dedine hanba." Zo záverečných rečí obhajcov vyplynul záver, že pod vraždu sa podpísal dlhoročný fyzický teror otca a manžela v jednej osobe. Vzhľadom na túto okolnosť, obhajcovia žiadali pre svojich mandantov mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Obžalovaní neboli schopní na záver niečo povedať. Pani Renáta sa utápala v slzách a jej synovi vôbec nebolo do reči.

Pri rozhodovaní o vine a treste, súd veľmi starostlivo zvažoval, v akom prostredí, v akých pomeroch, obžalovaní žili, ale najmä to, za akých okolností došlo k spáchniu trestného činu. Rozdiel medzi nimi bol v tom, že kým register trestov pani Renáty bol čistý ako slzy, čo prelievala, Otakar mal v tom svojom niekoľko "šrámov". Podľa znalcov z odvetvia psychiatrie a psycholódie, zo strany obžalovaných išlo o skratové konanie a o odplatu...

Tu sa náš príbeh úmyselne konči. A tak, ako všetky, ktoré sme v našej súťaži uviedli, aj tento máte možnosť dotvoriť vy, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Napíšte nám, či Otakar zaútočil nožom na svojho otca preto, že chcel odvrátiť jeho útok nožom, teda, že sa bránil, alebo či on i jeho matka konali s priamym úmyslom zabiť... Zaujíma nás tiež váš názor na to, či by ste obidvoch obžalovaných potrestali za trestný čin vraždy a čo si myslíte, ako v tomto prípade rozhodol súd.

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo ČITATEĽ V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do redakcie Košického denníka Korzár, B. Němcovej 32, 042 62 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých lokálnych redakciách. A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 30. novembra.