aktérov vyplýva, že mnohým akoby stále úplne "nedochádzalo", čo sa vlastne udialo.
Predovšetkým a veľmi paradoxne nie je asi celkom v obraze samotné KDH, ktoré dezerciou z SDK zavarilo koalícii väčšmi, než na jar Migaš vyslovením nedôvery premiérovi. Ak totiž Hrušovský na rokovaní s Dzurindom ubezpečil, že "KDH nechce zmenu koaličnej dohody" a zároveň ho požiadal, aby "zvyšok klubu SDK" podporil vytvorenie samostatného klubu KDH, tak je vysvetlenie iba jedno: Podpredseda NR a predseda KDH sa nachádza vo veľmi zvláštnej schizofrénii. Platná (??) koaličná dohoda totiž pozná iba ŠTYRI koaličné kluby - SDK, SDĽ, SMK a SOP. Takže ak má pribudnúť piaty, čo urguje Hrušovský, buď sa bude zmluva prepísovať, alebo KDH musí stáť mimo koalície. Čo, samozrejme, predseda hnutia nepripúšťa. Tak ako? Rozmýšľali títo vôbec, čo chcú, alebo si vymazali bunky, keď si naťahovali cez hlavu dresy?!
Do ešte povážlivejšej anamnézy upadol Migaš. Ten si dokonca uvedomuje, že byť v koalícii a zároveň mimo zmluvy, ktorou sa upravujú všetky jej vnútorné vzťahy, je asi protirečenie. Dodajme, že hodné hlasovania proti premiérovi a zároveň deklarovania podpory vláde, s čím už má skúsenosti. Takže ho už ani toto nerozhodí: Migaš "nevylučuje, že SDĽ bude KDH rešpektovať ako PIATEHO koaličného partnera" a nemyslí si, že by "takýto postoj otváral koaličnú zmluvu, v ktorej sa hovorí o ŠTYROCH členoch koalície".
Tieto vyjadrenia sú otrasné, demonštrujú absolútne voluntaristický prístup k elementárnym pravidlám, na ktorých fungujú základné politické vzťahy. Migašov leitmotív naplno obnažuje požiadavka, aby sa Hrušovský zaviazal podpísať takú dohodu, že nebude požadovať rekonštrukciu vlády. Odhliadnuc od úžasu, že ide o toho istého Migaša, ktorý sám touto agendou dva mesiace strašil, jeho "návrh" ukazuje na skutočné "priority" SDĽ po tom, čo stabilizoval vlastnú mocenskú pozíciu: Udržať nadstav vo vláde za každú cenu (SDĽ má o ministra viac, než zodpovedá počtu poslancov, KDH o ministra menej). Po tom, čo vyhral na zjazde, už totiž palicu na Ftáčnika a spol. nepotrebuje.
Naopak, v obraze sa drží Mikuláš Dzurinda. Ten odmietol podporiť (svojimi poslancami) etablovanie KDH v parlamente, zároveň ale pripustil účasť KDH na koaličnej rade. Premiér rozpráva konzekventne v súlade s vlastnými záujmami - piaty koaličný subjekt v parlamente koaličnú zmluvu chtiac či nechtiac "otvára", prítomnosť Hrušovského na rade však ešte nie (pokiaľ zostane bez hlasovacieho práva).
Bohužiaľ, premiérove stanoviská sú v súlade výhradne s vlastnými (SDKÚ) záujmami. Háji ich skutočne nadoraz - iba tak mohol i odkopnúť iniciatívu čerstvého spojenectva SDSS-zelení-LDÚ, ktorého váha (8 mandátov) sa krokom KDH výrazne zvýšila. Budaj, v podstatnej výhodnejšej konfigurácii ako kedykoľvek, Dzurindovi navrhol iba to, čo už stokrát predtým KDH i DS - inštitucionalizáciu frakcie SDKÚ v rámci SDK. Teda najprirodzenejší krok, ktorého odmietanie vlastne odpálilo celú vojnu. Výmenou by si premiér garantoval v danej situácii vitálne dôležitých 8 hlasov, plus zažehnal požiadavku formálneho zrušenia SDK, ktorou ho Budaj doslova naťahuje na kríž. Odchod tejto skupiny či na "voľnú nohu", či priamo do podnájmu k SOP (za čo ponúka Hamžík "zvoliteľné" miesta na budúcej kandidátke) totiž nielenže definitívne otvorí koaličnú zmluvu, ale ju de facto vyhodí do vzduchu.
Zanovitosť premiéra a neochota k akémukoľvek kroku, ktorým by milimeter spustil zo svojej pozície, je jednoducho neuveriteľná a - úplne vážne - vyvoláva otázku, či nejde u neho (a Šimka, s ktorým všetko konzultuje) o komplexnú stratu súdnosti.
Manévre, ktoré sa včera sériou rokovaní spustili, ale naznačujú, že s podobnou anamnézou asi nebude v koalícii sám. Rozpad síce nikto nechce pripustiť, temer všetci (česť výnimkám), na ňom však intenzívne pracujú. Niektorí paradoxne práve tým, že odmietajú "otvorenie" prekliatej dohody, keďže sa vedno strachujú najmä o to, že ju už späť nezlepia. Keby si uvedomili, že apetít k vládnutiu majú všetci nadštandardne vyvinutý, renegociácie stavu, ktorý už neplatí, by sa asi báli podstatne menej. Problém je, že si nedôverujú ešte ani v tom, že prahnú po moci a pozíciach bez výnimky všetci. Fetišizácia "stability" zreje v najväčšiu kliatbu celého spolku; teda okrem takých drobností, ako nedodržiavanie dohôd, vierolomnosť a planúca osobná nenávisť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
