explózie supernov. V americkom časopise Science popisujú dva tímy talianskych astronómov svoju teóriu, podľa ktorej došlo na mieste vzplanutia žiarenia gama pred desiatimi rokmi k výbuchu supernovy.

Výsledkom gigantickej explózie je neutrónová hviezda alebo ešte hustejšia čierna diera. Tieto útvary pre svoju vnútornú nestabilnosť buď opäť explodovali, alebo sa navzájom zrazili a vyvrhli obrovské množstvá energie, ktoré sa prejavili ako vzplanutie žiarenia gama.

Vzplanutia žiarenia gama sa vyskytujú každý deň v nejakej vesmírnej galaxii. Prvýkrát ich zaznamenali americké vojenské družice Vela, ktorých úlohou bolo monitorovanie eventuálnych jadrových výbuchov v bývalom Sovietskom zväze, v Číne, ale aj v Austrálii a na Sahare, kde svoje atómové bomby skúšali Briti a Francúzi. Denne k Zemi dorazia dve až tri vzplanutia v trvaní zlomku sekundy až niekoľkých minút.

Pod vedením Filippa Fronteru z Universita' di Ferrara a Luigiho Piroa z Istituto de Astrofisica Spaziale v Ríme astronómovia skúmali dve vzplanutia žiarenia gama v dostatočnej blízkosti k Mliečnej dráhe. Prvé vzplanutie GRB (Gamma Ray Burst) 990705 zaznamenali 5. januára 1999, druhé (GRB 991216) 16. decembra 1999.

Z kriviek žiarenia oboch vzplanutí podľa vedcov vyplýva, že predná časť lúčov prechádza oblakom plynu s vysokým obsahom železa rýchlosťou asi 30.000 km/s. Železo sa tvorí v závere dlhého života hviezdy, ktorý ukončí výbuch supernovy.

Podobnú teóriu ako talianski vedci popísal pred dvoma rokmi v časopise Astrophysical Journal profesor Bohdan Paczyňski, jeden z najlepších znalcov vzplanutí žiarenia gama. Paczyňski prišiel s hypotézou, podľa ktorej sa najväčšie energie generujú vtedy, keď dôjde k netypickému výbuchu supernovy. K takémuto úkazu dochádza vtedy, keď umierajúca hviezda neskolabuje do podoby neutrónovej hviezdy, ale sa premení na čiernu dieru.