na území Slovenska," povedala na tému nového modelu maturitnej skúšky riaditeľka Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach Jana Teššerová. "Keď dnes žiaci dostanú testy, môžu v nich byť aj otázky z učiva, ktoré nemusia vedieť, pretože existuje istá voľnosť. Škola si pri príprave maturitných skúšok sama určuje ich obsah. Preto je dôležité, aby najprv existovali štandardy. Niektoré už sú, napríklad pre triedy s rozšíreným vyučovaním nemčiny, ale mali by byť plošné, pre všetky predmety."
Iný názor má riaditeľ Súkromného osemročného gymnázia na Buzuluckej ulici Karol Gumán: "Jednotné maturity považujem opäť za štátny dirigizmus. Štandardy by mohli byť, ale len predmaturitné. Stále tvrdíme, že by sme chceli zistiť kreativitu, tvorivosť žiakov, čo všetko dokážu urobiť. Keďže neexistuje súlad s ďalšou nástupnou formou vzdelania po maturite, takýto doklad je vlastne pre ďalší systém vzdelávania neplatný. Platí len pre ukončenie stredoškolského vzdelania. Tak prečo ho treba unifikovať? Každý človek, každá škola, každá trieda je iná. Prečo by sme to mali zasa zjednocovať? Ak by sa dosiahol súlad s vysokými školami, ak by akceptovali záverečnú skúšku ako vstupenku k nim, potom by to bolo iné. Ale v tom prípade by požiadavky mali pripraviť vysoké školy a my podľa nich deti pripravíme. Naše školstvo je postavené na tom, že sa stále snažíme zistiť, čo deti nevedia. Nie čo vedia. To je prvý problém."
Z prieskumov a výsledkov diskusií už dlhší čas vyplýva, že súčasný model maturitnej skúšky treba inovovať, či nahradiť novým. Dôvodom na zmenu je všeobecne konštatovaná nízka náročnosť skúšky. Jej požiadavky nedostatočne zohľadňujú dnešné nároky. Súčasná maturita má malú výpovednú hodnotu a čo je zásadný problém - jej výsledky sa nedajú porovnávať. Maturitná skúška nie je považovaná za dostatočnú záruku pripravenosti žiakov na vysokoškolské štúdium.
Jedným z prvých krokov k novému modelu maturít bol vlani v apríli pilotný projekt testovania žiakov 4. ročníkov gymnázií, jeho cieľom bolo objektívne porovnať vedomosti v predmetoch slovenský jazyk a literatúra, matematika, anglický jazyk a overiť nový model objektívneho zisťovania úrovne ich vedomostí.
Prieskum okrem iného prekvapujúco ukázal nesúlad medzi skutočnými výsledkami žiakov a očakávaniami ich učiteľov. Mnohí učitelia v dôsledku absencie štandardných testov a maturitných porovnávacích testov nemajú reálnu predstavu o skutočnej výstupnej úrovni vedomosti svojich žiakov. V mnohých prípadoch ich nadhodnocujú . Očakávania učiteľov sú príliš optimistické a nerealistické.
Medzi zaujímavé zistenia prieskumu patrili aj otázky klasifikácie. V súčasnosti používané kritériá pre klasifikáciu žiakov sú medzi školami aj triedami diametrálne odlišné. Príkladom bola škola, ktorej žiaci sa v matematike umiestnili na 77. mieste a mali rovnakú známku, ako žiaci školy zo 4. miesta. Dôsledkom tejto situácie sú často až priepastné rozdiely v preukázanej úrovni vedomostí žiakov, ktorí sú hodnotení rovnakou známkou.
"Štandardy budú, keď sa preveria v praxi. Ráta sa s tým, že prvé centrálne maturity budú v roku 2004," poznamenala Jana Teššerová. "Naši žiaci sú spokojní s takým stavom, aký je. Pripravovanú zmenu treba dobre premyslieť. Pýtali sme sa na skúsenosť učiteľov z našej družobnej školy v Nemecku, kde tiež prešli na centrálne skúšky. Skonštatovali, že predošlý systém bol lepší, škola vedela, čo naučí. Ak by sme sa rozhodli pre centrálne maturity, podmienkou by muselo byť, že žiakov na základe maturitných skúšok prijmú na vysoké školy, že budú akceptovať maturitnú skúšku. Zvýšila by sa jej vážnosť, ale aj vážnosť samotného štúdia na strednej škole a určite by to bola aj vyššia motivácia."
Novou koncepciou maturitnej skúšky by sa mal utvoriť predpoklad pre vstup na vysoké školy spôsobom bežným pre stredoškolské systémy v iných krajinách, kde sa maturita akceptuje pri prijímacom pokračovaní. Pôsobila by tak ako nástroj, ktorým štát úspešnému absolventovi potvrdzuje nadobudnutie dosiahnutého stupňa vzdelania jeho spôsobilosť pokračovať v ďalšom štúdiu. Zjednotila by požiadavky na vstupné vedomosti, zručnosti a garantovala by, že uchádzači prijatí na vysoké školy disponujú vzdelaním, na ktoré sa môžu vysoké školy spoľahnúť.
"Jednotné maturity budú unifikované, pretože si to zase niekto vymyslel. Dozvedeli sme sa, že k návrhu došlo asi 1600 pripomienok, z toho len 12 percent k praktickému riešeniu systému, ostatné bolo proti. Ministerstvo hovorí, že my sme na vine, keď sme im poskytli len 12 percent podnetov. Ale mali by si uvedomiť, že 88 percent oslovených považuje tento systém za nesprávny," dodáva Karol Gumán.
Kľúčovým problémom pri zavedení reformy bude zrejme dohoda medzi strednými a vysokými školami o akceptovaní výsledku maturitnej skúšky. Obsah súčasných skúšok dospelosti a prijímacích testov je totiž často diametrálne odlišný. Núti uchádzačov tráviť dlhé hodiny pri doučovaní a vytvára priestor pre korupciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
