schopností, program ludových hudieb, speváckych skupín a sólistov, program detských folklórnych súborov, prehliadka práce všetkých folklórnych súborov v meste, vystúpenia hostí z Bratislavy, Žiliny, Madarska, Ukrajiny a Ruska, rozpravy o hudbe, speve a tanci, športové zápolenia v kolkoch, stolnom tenise a futbale, jeden narazený palec, jedno zlomené koleno, množstvo stretnutí ludí, ktorí sa nevideli celý rok. To všetko boli Košické folklórne dni, ktoré sa skoncili v noci zo soboty na nedelu v Jumbo centre. Od 10. novembra sa na nich vystriedali detské súbory Árvacska, Carnicka, Hanicka, Jahôdka, Jazierko, Železiarik aj ich starší kolegovia z Borievky, Carnice, Hornádu, Jahodnej, Železiaru a Žiary. Pripojili sa deti zo zakarpatskej Turej Remety, ruského Kaliningradu, madarského Sátoraujhelyu, a clenovia bratislavskej Lipy a žilinského Stavbára.
Obycajný výpocet je príliš zjednodušeným pohladom na podujatie, ktoré po šiestich rokoch existencie nemá na Slovensku obdobu. Nikde inde sa nenašli organizátori, ktorí by napodobnili Košické folklórne štúdio. Myšlienka, aby mali clenovia košických súborov príležitost stretnút sa nielen na vystúpeniach, ale aj pri športe, zábave a debatách, si už získala takú šírku, že pravidelné novembrové podujatie si nenechajú ujst ani mladí ľudia z dalších súborov na východnom Slovensku, dokonca aj zo stredného a západného Slovenska. Na debatách o dnešnej tvári ľudového umenia a o smerovaní tanca i jeho javiskového spracovania sa toho roku zišli osobnosti, ktoré vo svete folklóru cosi znamenajú Ervín Varga a Ján Blaho z bratislavskej Vysokej školy múzických umení, Peter Homolka a Jozef Buric z Národného osvetového centra.
V čase, ked väcšina súborov zápasí s nedostatkom prostriedkov, ked nie sú peniaze na najnutnejšie veci, nieto na nové kroje a vybavenie, ludové umenie prežíva v kolektívoch vdaka vnútornej sile, ktorou obohacuje všetkých clenov. Detské súbory majú minimálne možnosti na prezentáciu, preto je pre nich toto podujatie ohromnou možnostou, ako ukázat pre rodicmi, kolko toho dokážu. Mnoho z detí stálo na velkom javisku po prvýkrát v živote. Rovnako mali premiéru noví clenovia súborov, ktorí zacali pracovat len v septembri. Do tanecného majstrovstva starších kolegov mali ešte daleko, ale stáli na jednom pódiu, s rovnakou možnosťou.
Jedinečná sútaž tanecného majstrovstva O cenu Štefana Mráza priniesla tohoto roku zaujímavú zmenu. Sútažilo sa totiž vo vopred urcených tancoch z Raslavíc, Krivian a Pozdišoviec, ktoré majú svoje charakteristické tance šarišskú polku, ceperku, čardáš, krucenu, olafsku, zbijanu, bašistovsku a mazurku. Vítazkou medzi ženami sa stala Katarína Babcáková z bratislavského súboru Lipa, medzi mužmi Peter Hintoš z košického Železiaru. V kategórii družstiev bol najlepší Železiar.
Košické folklórne dni majú už medzi priaznivcami tohoto druhu umenia dobré meno. Vlado Urban z Košického folklórneho štúdia spolu s vedúcimi košických súborov a dalšími desiatkami priatelov, ktorí prispeli obrovským množstvom dobrovolnej organizacnej práce, už teraz rozmýšla o budúcom rocníku, ktorý bude 16. až 25. novebmra 2001.
Snád sa dovtedy v Košiciach aspon trošičku zlepší prostredie pre kultúru. Je totiž na zaplakanie, že v takomto meste niet kde usporiadať podobné podujatie bez toho, aby sme hovorili o bojových podmienkach. Do divadelnej sály Jumbo centra zateká, javisková technika je v dezolátnom stave, o ozvucenie sa treba postarať. Tí, ktorí sa o kultúru zaujímajú si však povedia: chvalabohu, že je aspon toľko. Mesto nemá vlastné priestory, kde by sa mohli usporadúvat koncerty, vystúpenia, programy. Súkromné firmy investujú len do toho, čo im prinesie zisk. A ľudové umenie to určite nie je. To prináša len duchovný zisk. A to je v dnešnom svete, žial, platidlo bez porovnateľnej hodnoty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
