nejedného obyvateľa mesta tým, že mu odtiahli auto. Takto postihnutých nútili zaplatiť za odtiahnutie v hotovosti. Tí, ktorí zaplatiť odmietli, mali smolu, pretože na príkaz šéfa firmy im jej pracovníci odmietli autá vydať. Uvedenú činnosť vykonával majiteľ Popcaru Peter P. prostredníctom svojich zamestnancov v období od 18. septembra 1997 do 8. októbra 1998. Takýmto spôsobom sa podľa obžaloby dopustil 13 skutkov trestného činu útlaku, "pretože zneužívajúc tieseň poškodených, týchto nútil k úhrade poplatku za odtiahnutie v hotovosti a ak odmietli, nevydal im ich autá".

"Necítim sa vinný," vyhlásil pred samosudkyňou Okresného súdu Košice II 39-ročný Košičan Peter P. "Išlo o zákonný výkon mojej podnikateľskej činnosti. Ani sám, ani prostredníctvom zamestnancov som nenútil poškodených, aby sumu požadovanú za odtiahnutie auta, zaplatili v hotovosti. Vodič, ktorého auto pracovníci mojej firmy odtiahli, si poň prišiel na Všešportový areál v Košiciach. Tam sedel pracovník, ktorý toho-ktorého odtiahnutého vodiča informoval prečo sa tak stalo, koľko má zaplatiť a ukázal mu aj fotografiu... Ak dotyčný svoj záväzok uznal a zaplatil, auto mu vydal. Neboli s tým žiadne problémy, kým do toho v roku 1998 nevstúpili noviny a začali proti tomu čo robíme brojiť. Odvtedy ľudia prichádzali s tým, že nezaplatia, lebo nemusia..." vypovedal obžalovaný. Dodal tiež, že až do nadobudnutia účinnosti zákona 315/96 Z. z., pri označovaní a odťahovaní zle parkujúcich áut bol vždy prítomný policajt. Potom sa to však zmenilo...

"Mali sme už meno, začali nás oslovovať firmy, ktoré mali vyhradené parkoviská. Urobili sme s nimi zmluvy o tom, že vozidlá, ktoré bránia ich užívaniu, odtiahneme. Začali sme s dvomi firmami a postupne sa ich počet zvýšil na 40. Nemali sme záujem vodičov, ktorých autá sme odtiahli, strašiť a preto sme každé odtiahnuté vozidlo cez vysielačku oznámili polícii, aby vedeli, že nebolo ukradnuté, ale odtiahnuté na všešportový areál do chráneného priestoru," vysvetľoval Peter P. Zdôraznil tiež, že každého pracovníka, ktorého do svojej firmy prijal, osobne nielen zaškolil, ale aj vyskúšal, či všetko, čo pri tejto práci treba ovláda. Tvrdil, že všetci pracovníci boli okrem iného poučení aj o troch formách úhrad za odtiahnutie auta. Prvou bola úhrada v hotovosti, druhou platba poštovou poukážkou a donesenie ústrižku o zaplatení, treťou bola opäť platba poukážkou, ale aj s písomným uznaním záväzku, aby sa v prípade nezaplatenia, dala príslušná suma vymáhať. Až po splnení jednej z uvedených foriem, vydal príslušný pracovník auto vodičovi, ktorému ho odtiahli. Okrem už uvedených platieb mala existovať ešte jedna možnosť a to v situácii, keď vodič, ktorého auto práve nakladali, prišiel skôr, ako ho odtiahli na areál. Podľa obžalovaného, ak na mieste zaplatil polovicu z poplatku za odtiahnutie, vodič odťahovej služby mu o zaplatení vydal doklad a s ním aj auto.

Poškodení však tvrdili niečo iné. Argumentovali tým, že im zamestnanci odťahovej služby neponúkli možnosť zaplatiť poštovými poukážkami, resp.,keď ich o ne niektorí z nich žiadali, žiadne nemali.

Hovorí bývalý riaditeľ košickej záchrannej služby Slovakia Imrich V.: "Keďže obaja narábame s autami a sme aj občasní obchodní partneri, nazdával som sa, že pán P. bude mať pre mňa pochopenie. To sa nestalo, aj odo mňa nekompromisne žiadal 984 korún za vrátenie môjho odtiahnutého Seatu Toledo. Je pravda, že som stál na vyhradenom parkovisku, ale bolo tam miesto pre päť áut a moje bolo len štvrté," vypovedal pred súdom svedok. Ďalší poškodený zaparkoval svojho tátoša na ploche, ktorú si prenajala súkromná firma. "Nevedel som, že ide o vyhradené parkovisko, lebo som tam žiadnu značku nevidel," tvrdil v jednej osobe právnik i poslanec mestského zastupiteľstva v Košiciach JUDr. Andrej A. Po zhliadnutí fotografie, na ktorej bolo jeho auto i inkriminovaná značka vyhlásil, že nestál v jej blízkosti, pretože bola osadená o tri parkovacie miesta ďalej... Bolo to neoprávnené odtiahnutie," stál si na svojom poškodený. Keď sa dozvedel, že mu auto nevydajú dovtedy, kým nezaplatí a neuspel ani s návrhom, že podpíše doklad o prevzatí svojho auta, siahol do vrecka... Pracovníka odťahovej služby však nepresvedčil ani preukaz poslanca, ani komerčného právnika. "Tvrdil, že musím zaplatiť v hotovosti, že je to príkaz jeho šéfa. Povedal som, že bez auta neodídem," pokračoval v rozprávaní o peripetiách so svojim autom, poškodený. Na pomoc si privolal hlavného kontrolóra mesta a náčelníka Mestkej polície v Košiciach. Keď ani oni nevybavili vydanie jeho auta, vstúpil do oploteného priestoru, v ktorom bolo jeho auto, sadol si doň a chystal sa odísť. Keď zistil, že brána je už zavretá, neváhal a rozbil zámku... "Ste komerčný právnik, podľa vás je v poriadku, že ste vnikli na cudzí pozemok a násilím rozbili zámku?"- apeloval obhajca na kolegu právnika. "Ja to aj dnes považujem za správne. Bolo to moje auto..." stál si na svojom poškodený.

"Moje Daewoo odtiahli z Krmanovej ulice. Prišla som práve v čase, keď už v popruhoch viselo nad odťahovacím autom. Žiadala som ich, aby ho zložili, ale povedali mi, že v tom prípade musím za odtiahnutie zaplatiť polovičnú sadzbu. Chcela som, aby mi dali poukážku, ale trvali na tom, že to musím zaplatiť v hotovosti," vypovedala dr. Zuzana S. Keďže nezaplatila, po auto si musela ísť na všešportový areál, kde skôr, ako jej ho vydali, zaplatila 984 korún. Dodala, že sa na platbu poukážkou už nepýtala, pretože sa ponáhľala po dieťa, ktoré bolo v škôlke.

Pred súdom defilovalo veľa svedkov a všetci unisono tvrdili, že inak ako za hotovosť im pracovníci odťahovej služby odmietli autá vydať. Dostali sa k nim len po zaplatení, alebo za asistencie štátnej polície… Poškodení sa sťažovali aj na to, že odtiahnutie auta mnohým z nich poriadne skomplikovalo život najmä v pracovnej oblasti.

Peter P. sa zodpovedal pred súdom aj pre trestný čin porušovania domovej slobody, pretože vnikol na pozemok Anny L., kde mal útočiť tyčou na jej syna. Obžalovaný však tvrdí, že ho ako prvý napadol syn pani Anny a celému incidentu predchádzal iný kvôli tujám, ktoré si vysadil pozdĺž domu. Spáchanie tohto skutku poprel, ale dokazovanie pred súdom preukázalo, že na cudzí pozemok skutočne vnikol...

Na základe vykonaného dokazovania samosudkyňa dospela k záveru, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu trestného činu útlaku. A to tým, že zneužívajúc tieseň poškodených, týchto nútil k úhrade poplatku za odtiahnutie v hotovosti. Potvrdili to svedectvá poškodených a nasvedčovali tomu aj listinné dôkazy. Za trestné činy útlaku a porušovania domovej slobody, si Peter P. od súdu vyslúžil 25-tisícový peňažný trest. Proti verdiktu sa odvolal prokurátor. Krajský súd v Košiciach však jeho odvolanie zamietol ako neodôvodnené.