občanom deje vysvetľovať.
Večerná upútavka istej komerčnej televízie napríklad oznamovala, že "riziko rozpadu poslaneckého klubu SDK nie je stále zažehnané". Teda riziko rozpadu toho klubu, ktorý v nedeľu opustila temer štvrtina poslancov, je stále nezažehnané. Excelentné. A blufujú nielen zostavovatelia správ, ale i onakvejšie kapacity. Taký politológ Mesežnikov by "založenie samostatného klubu KDH nehodnotil ako rozpad poslaneckého klubu SDK, jednoducho časť poslancov vystúpila z klubu SDK".
Takže si nasvieťme kauzu ešte z druhej strany - klub SDK je (bola) štruktúra zložená z piatich platforiem, z ktorých jedna - kresťansko-konzervatívna - sa najprv "iba rozpoltila (január - ohlásenie SDKÚ) a teraz v nedeľu jej časť z klubu oficiálne zdupkala. Ak toto nie je rozpad, otázka je, či sa na svete už vôbec čosi rozpadlo.
Horšie je, že v mätení mozgov sa predháňajú aj samotní politici. Prispievajú tým nielen k dnešnému zmätku, ale kypria pôdu i na ďalšie chaosy pre budúcnosť. Na prekrúcaní, zahmlievaní a obchádzaní pravidiel totiž žiadna slušná tradícia povstať nemôže.
Konkrétne: SMK, SDĽ a SOP podporia vznik klubu KDH v parlamente a súhlasia s tým, aby sa KDH zúčastňovalo rokovaní koaličnej rady. Bugár, Hamžík i Migaš súhlasia v mene "stability" a preto výmenou žiadajú akési písomné prihlásenie sa KDH k povinnostiam a záväzkom, ubezpečenie, že nebudú otvárať koaličnú zmluvu a žiadať rekonštrukciu kabinetu. Pavol Hrušovský, uveličený toľkou ústretovosťou, súhlas vrelo opätuje.
Ide tu o snahu prifariť KDH k štvorspolku ako piateho člena, ale nie priamo, ale "načierno", podpísaním akýchsi záväzkov. Pravidlá hry v tomto súručenstve ale určuje koaličná zmluva. Každé iné riešenie, ako jej "otvorenie", ak sa má KDH dostať dovnútra, v normálnej politike a medzi civilizovanými ľuďmi neexistuje. Viete si trebárs predstaviť, že uzavriete obchodný vzťah v štvorke, a keď sa má po čase priberať piaty, tomu sa stačí k vašim záväzkom a povinnostiam zvonku prihlásiť!? Ale to, čo je v civilnom či obchodnom živote absurdné, v slovenskej politike je asi úplne normálne. Nesie to krycie meno "príspevok k udržaniu stability" a kryje sa ním panický strach z toho, že otvorenie zmluvy nemusia všetci účastníci politicky prežiť.
Ešte včera dopoludnia poznal jediné principiálne riešenie aj Hamžík: "Nestačí iba prihlásenie sa KDH ku koalícii, hnutie musí záväzným spôsobom pristúpiť ku koaličnej dohode". Ale už o pár hodín neskôr, po schôdzke s Hrušovským, pristúpil aj šéf SOP na zbojnícky trik: "Nie je podstatné, či sa tak stane podpísaním koaličnej dohody, alebo jednoznačným politickým prihlásením sa KDH k záväzkom, ktoré zo zmluvy vyplývajú".
Bohužiaľ, je to až priveľmi podstatné. Ak sa model realizuje, od tej chvíle sa z ktoréhokoľvek koaličného subjektu môže v budúcnosti odtrhnúť ľubovoľná skupina poslancov, vyhlásiť, že nežiada rekonštrukciu a nebude otvárať koaličnú zmluvu, a koalícia môže mať v momente aj pätnásť čiernych pasažierov. Isteže - za vlasy pritiahnutý extrém (minimálne DS však podľa vzoru KDH ísť hrozí).
Beží však ešte o čosi zásadnejšie - o tie pravidlá. Model 4+1, ktorý pripúšťa už aj Dzurinda (ale bez hlasovacieho práva KDH na koarade), je jednoducho iba ďalším z radu slovenských špecifík. Buď je niekto v koalícii, alebo v opozícii, alebo ešte jestvuje tzv. tichá podpora (poznávací znak - bez zastúpenia v exekutíve). Ale nič takého ani podobného, ako koalícia s akýmsi pridruženým členom, svet ešte nevidel.
Najinšpirujúcejší poznatok z celého je, ako kŕčovito sa všetci, s čiastočnou výnimkou Hamžíka, držia statu quo. Spomeňme si, ako ešte nedávno kamuflovali seriózne úvahy, ak sa nadhodili námety o personálnych výmenách aspoň na najpálčivejších miestach. Teraz pribratie KDH do spolku priamo viažu na poskytnutie garancií, že o téme ani nemukne, až bude svojprávnym účastníkom spiknutia. (Áno, to je správne slovo, pretože má zostať mimo zmluvy.)
Sú skutočne rozkošní, celá táto partia. A tomu všetkému ešte musíme fandiť, aby sa náhodou naozaj nerozpadli...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
