dôsledok rozdielnej ideológie politických strán, ale aj pragmaticko - populistický prístup. Značný populizmus možno nájsť u predstaviteľov ľavicového politického prúdu. Zvyknú "strašiť" s tým, že spoplatnením štúdia na vysokej škole nebudú mať sociálne slabšie vrstvy možnosť študovať. Podľa odborníkov je to účelové tvrdenie, pretože práve týmto spôsobom sa umožní študovať väčšiemu počtu študentov a to aj sociálne "slabším". V súčasnosti študuje na slovenských vysokých školách približne 110 000 študentov. Z tohoto celkového počtu si na svoje štúdium prispieva asi 15 000 študentov za externé a diaľkové formy štúdia a to vo výške od 10 000 50 000 Sk ročne na osobu. Výška poplatku je závislá od druhu fakulty, ako aj od univerzity. O legislatívnych zmenách vo financovaní vysokých škôl na Slovensku rozhodujú samozrejme poslanci v NR SR. Pozrime sa však na to, ako sa k otázke spoplatnenia stávajú politické subjekty na ľavo od stredu.
SDĽ je presadzovateľkou štúdia bez poplatkov, pretože práve takýto variant je blízky ľavicovým princípom. Avšak ako dopredu sa pozerajúci politický subjekt bola by ochotná podporiť kompromis platenia za diaľkové a externé formy štúdia. SOP, ktorá sa prikláňa k ľavicovým myšlienkam nachádza určitý kompromis v spoplatnení po tom, ako nastanú systémové zmeny vo financovaní vysokého školstva na Slovensku. Stredo - pravá Strana maďarskej koalície (SMK) je za výber poplatkov, avšak ak na to budú vytvorené štipendijné a pôžičkové fondy. Konzervatívci z KDH sú propagátori myšlienky, že študent sa má zúčastňovať na financovaní štúdia vo výške 10 20 percent z celkových nákladov. Pravičiari z DS sú za spoplatnenie všetkých foriem a typov vysokoškolského štúdia. Na základe týchto tvrdení, záujem zákonodarcov na zlepšení stavu vysokého školstva na Slovensku by mal byť. U niektorých strán však ide pravdepodobne o taktizovanie, no základom možného kompromisu v budúcnosti môže byť súčasná, aspoň teoretická podpora. Problém financovania vysokých škôl je do značnej miery problémom politickým. Je tu množstvo politických šarvátok, ktorých riešenie je prednejšie než osud terajších, ako aj budúcich vysokoškolákov. Takýto prístup zo strany politikov však spomaľuje reformu vysokého školstva. Je na čase, aby si kompetentní konečne uvedomili, že týmto spôsobom môžeme za niekoľko rokov dospieť k rapídnemu poklesu vedomostnej úrovne obyvateľstva. Veď kde efektívne nefungujú vysoké školy, tam nemôže byť vzdelaný národ. A ten skutočne potrebujeme. Takmer každý deň počúvame o tom, aký dôležitý je náš vstup do Európskej únie. No EÚ či sa nám to páči, alebo nie, je spoločenstvo, ktoré si vyberá len schopných a pre ňu výhodných partnerov. Nepotrebuje si rozšíriť počet nekvalifikovanej pracovnej sily, ale naopak - získať dostatočný počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí by umožnili jej ďalší priaznivý vývoj. A tak by malo byť v našom záujme, aby sme problém dofinancovania vysokých škôl, čo najskôr vyriešili. A možno tým jediným, aj keď razantnejším spôsobom je práve spoplatnenie štúdia.
Autor: Peter Wolský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
