takmer všetci program. 18.11. už od 17.00 hod. postávali nedočkavci pred KD Jánošík a samozrejme čakali. Aj keď väčšina z nich ani nevedela, či sa vôbec dostanú dnu. Totiž už pár dní pred tým boli lístky jednoducho vypredané. Pred čím? Na 19.00 hod. tu bol avizovaný koncert, dá sa povedať punkovej kapely "Horkýže Slíže". Na poslednej zastávke ich turné k albumu "Ja chaču tebja" im robila predskokanov košická "Príjemná spoločnosť" a večer uvádzala známa to Libuša. Na to všetko si ale početný dav mladých musel počkať poväčšine vonku v tlačenici. Organizátori to totiž trošku nedomysleli. Dnu začali púšťať niečo pred siedmou, samozrejme po skupinkách a dav sa tlačil, ako by mala hrať nejaká Metallica. Nechýbali ani nadávky, ani skandovanie "Pusťte nás dnu!", ani spievanie textov hlavnej hviezdy večera a tým pádom nechýbali ani stále sa množiaci "zelení". A dokonca nechýbali ani zvesti o tom, že sa tam má zjaviť nejaká skupina skinheadov, a to nielen zo Slovenska, ale aj z Nemecka. Neskôr sa mohli niektorí neveriaci presvedčiť o prítomnosti "holohlavých" v Košiciach, tí sa ale radšej zdržiavali v centre. Ešteže so začiatkom koncertu sa počkalo, pokiaľ sa všetci (alebo aspoň všetci tí, čo to medzičasom nevzdali) dostali dnu. Predskokanov uviedla Libuša niečo po ôsmej a keby jej nepískal mikrofón, možno by bolo počuť aj jej známy -na rovinu - piskľavý hlások. "Príjemná spoločnosť" asi hodinu hrala príjemné pesničky o sebe samých, o moderátorke L., o sniežiku, čo sa chumelí aťď. Mimochodom, ani tu nebolo ozvučenie práve najlepšie.
Pred pol desiatou to v dave (tentoraz už ale vo vnútri) riadne zavrelo. Na scénu vyšli "Slíže" a zábava sa mohla začať. Koncert začali skladbami zo starších albumov "V rámci oného" a "Vo štvorici po opici". Už po chvíli ale samozrejme prešli k poslednému albumu. Pesničky ako "Logická hádanka" a "Strašne ma baví tento svet" všetkých riadne zapotili. Nečudo, že v bare narážali nové sudy s pivom priam kozmickou rýchlosťou. Na rad prišli aj extra krátke songy ako "Vodník" a "Rozmýšľali". Titulnú pieseň "Ja chaču tebja" si nechali až takmer na koniec prvej časti koncertu. O pol jedenástej si urobili krátku pauzu, vraj na vydýchanie. Zo spoľahlivého zdroja, konkrétne od speváka a basgitaristu Petra Hrivňáka sme sa ale dozvedeli, že im praskli štyri struny a museli si ich sami vlastnoručne meniť. Podarilo sa im to zvládnuť pomerne rýchlo. O pätnásť minút už boli opäť na pódiu. Druhá časť koncertu sa niesla skôr v duchu "Robme si srandu z cudzích gitár", čo je ale značne zoslušnený výrok speváka kapely. Nič to však nemení na tom, že Haberove "Krátke lásky" dostali riadne "na frak". Nakrátko neobišli ani taká "Hafanana", či známy hit "Should I stay or should I go". Nikto si však nesťažoval. Aj keď tí, čo stáli trochu ďalej od pódia len s námahou zisťovali, čo za pesničku sa to vlastne hrá. A keď "Slíže" ohlásili koniec, nenašlo sa veľa takých, čo by ich chceli späť. (Žeby opäť zlé ozvučenie? - pozn.red.) No oni samozrejme prišli späť, čo - to pridali a nadobro sa rozlúčili. Čo však nikto nečakal, bola autogramiáda pri bare. Davy postupne redli, a tak sa vyskytla vhodná príležitosť trošku si vyspovedať už spomínaného speváka Petra Hrivňáka. Rozhovor s ním si budete môcť prečítať v niektorom z budúcich čísel Ťaháka.
Autor: Lucia Bittnerová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
