"Zdvihnúť zadok z kancelárie a ísť medzi ľudí," odporúča podpredseda OZ KOVO Janíček
Snina - Pred mesiacom zasadal Zjazd Konfederácie odborových zväzov. Hodnotenie pôsobenia konfederácie pred verejnosťou však bolo strohé. Jedným z účastníkov Zjazdu bol i podpredseda OZ KOVO Peter Janíček, ktorý kandidoval aj na post prezidenta KOZ. Pri jeho ostatnej návšteve medzi kovákmi vo Vihorlate Snina, sme mu položili niekoľko otázok.
Aký je váš názor na pôsobenie konfederácie?
-Kritický. Najmä preto, že sa sústredila na hodnotenie administratívnej práce, nie konkrétnych výsledkov vo vzťahu k členskej základni, ale k nejakým prijatým úlohám, ktoré všetci bezo zvyšku splnili. A to bez ohľadu na to, že vývoj v spoločnosti bol nepriaznivý, že rástli životné náklady rýchlejšie ako reálne mzdy, ktoré do dnešného dňa sú na úrovni 80 percent reálnej mzdy z roku 1989. Súhlasím, že svoj podiel na tomto stave majú aj odbory. Nie preto, že nezvládli transformačné úlohy, ale preto, že nezvládli úlohu kontrolného mechanizmu. Vieme o tom a konštatujeme, že sa nepodarilo zapojiť do tohto procesu členskú základňu. Bohužiaľ, ostáva len konštatovanie.
Čo chcete urobiť preto, aby sa tento stav zmenil?
-Sú rôzne formy, ale všetky sú závislé na tom, že zdvihneme zadok z kancelárie z Bratislavy a pôjdeme medzi ľudí a presvedčíme ich. Ak si dáme za úlohu presadzovať nejakú zmenu legislatívy, tak nestačí vyhodnotť, že sme to presadzovali. Je potrebné naliať si čistého vína a povedať si, s akým výsledkom sme túto zmenu presadili. Chýbala nám sebareflexia, aby sme povedali, čo sme nedosiahli a prečo sme to nedosiahli. Že sme nedokázali vytvoriť tlak na zamestnávateľov, zmobilizovať ľudí, zorganizovať ostrý štrajk a podobne.
Dá sa povedať, že niektorí odboroví funkcionári sa odtrhli od reálneho života, teda od svojej členskej základne?
-Jednoznačne. Priepasť medzi radovým členom a funkcionárom sa prehlbuje. Pokiaľ nepríde k zásadným zmenám v prístupe k členskej základni a nenájdeme cestu k ľuďom, tak sa nič nezmení. Keď sme sa nechali zvoliť do funkcie lídrov, mali by sme nimi byť. Ľudia potrebujú, aby im niekto povedal, ktorým smerom sa majú uberať. Ak by dokázali presadzovať svoje záujmy sami, potom nepotrebujú odbory ani predákov. Tým, že je človek členom nejakej komunity, na čele ktorej stoja predáci, to je spôsob, ktorým presadzuje svoje záujmy. Cíti sa relatívne bezpečnejšie a očakáva, že ľudia, ktorých si zvolil budú presadzovať jeho záujmy.
Vyšla takáto sebakritika aj z iných odborových zväzov?
- Nie. Iba z odborového zväzu KOVO a spôsobilo to efekt určitého zomknutia sa všetkých ostatných zväzov proti nám. Myšlienky, ktoré odzneli od delegátov OZ KOVO boli kritické a možno sa mnohí zľakli, že by ich to vyrušilo z určitého stereotypu, z navyknutých spôsobov riešenia situácií. Tie však, ako čas ukázal, nie sú efektívne a nepriniesli to, čo sme chceli presadiť.
Nedávno práve členská základňa odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Slovenska požadovala od svojich funkcionárov, aby razantnejšie presadzovali ich záujmy. Našli by podporu aj u odborového zväzu KOVO?
- Na zjazde sme s našimi myšlienkami neuspeli. Myslíme si však, že naša práca nekončí. Chceme ju smerovať viac do regiónov, do základných organizácií. Chceme k tomu vyzvať aj zväzy, ktoré majú podobné problémy ako my. Sú medzi nimi i školáci. Chceme s nimi úzko spolupracovať, záleží iba na ochote funkcionárov tých zväzov. Pokiaľ členská základňa žiada razantnejšie kroky, ja to kvitujem. Je to jediná forma, keď sa vyčerpajú všetky argumenty pri rokovaniach za stolom, ako prinútiť sociálnych partnerov, aby akceptovali vaše názory. Aby vývoj nesmeroval iba k uspokojovaniu názorov tých, ktorí riadia tieto procesy na úrovni Vlády SR, alebo zamestnávateľských zväzov. A aby brali na zreteľ aj záujmy občanov, na plecia ktorých najťažšie dopadá reforma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
