Štrnásti dostali od zamestnávateľa výpovede, začala im plynúť trojmesačná výpovedná lehota. Už vlani museli odísť asi šiesti dôchodcovia. V takejto situácii sa šéfstvo pred časom rozhodlo otvoriť cestovnú kanceláriu, hoci sám riaditeľ vyhlásil, že cestovka bude zrejme prvé roky stratová," informovali nás zamestnanci projekčnej firmy Stavoprojekting a. s. Košice.
Po vysvetlenie a objasnenie príčin tejto situácie sme si zašli za generálnym riaditeľom a zároveň predsedom predstavenstva Ing. Jozefom Pavlom. Priznal, že hoci neradi, museli pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov. Pravdou je aj meškanie s vyplácaním miezd. Problémy zapríčinili dve hlavné skutočnosti všeobecná recesia v stavebníctve a insolventnosť odberateľov.
„Mzdy, keďže sme projekčnou firmou, sú našou najväčšou nákladovou položkou, predstavujú spoločne s príslušnými odvodmi asi 60 percent z celkových nákladov. V snahe skrátiť meškanie miezd sme zaviedli všetky dostupné úsporné opatrenia ako napríklad obmedzenie telefonických hovorov či podpisovanie všetkých nákupov mnou osobne," zdôraznil riaditeľ. „Prepúšťanie sme prijali ako posledný možný, aj keď nepopulárny, krok."
V súčasnosti firma zamestnáva 75 ľudí. Každoročne dosahuje zhruba vyrovnané hospodárenie, podobný výsledok sa očakáva aj za tento rok. Základné imanie akciovej spoločnosti predstavuje 58,689 milióna korún. Stavoprojekting vlastní administratívnu budovu na Letnej, niekoľko ďalších menších nehnuteľností, ako aj cenné papiere. Dcérska spoločnosť Cassofin, ktorá mala predstavovať investorskú zložku pri eventuálnom boome bytovej výstavby, momentálne nevykazuje činnosť.
Najproblémovejším odberateľom je mesto Košice. „V súčasnosti nám mesto za projekčné práce a predaj bytov dlhuje takmer päť miliónov korún. Už takmer dva roky de facto mesto úverujeme, čo nás doslova likviduje," povzdychol si J. Pavlo. Záväzky a pohľadávky z obchodného styku sú zhruba na rovnakej úrovni. Úverovú zaťaženosť súvisiacu aj s prebratím záväzkov po bývalom štátnom podniku sa firme podarilo minimalizovať.
Stavoprojekting má podpísaných niekoľko zmlúv na projekčné práce, viaznu však na nesolventnosti investorov. V polohe plánov je už od februára napríklad výstavba školy na Luniku IX. Z celkového počtu zákaziek je až 90 percent pre samosprávu a štátnu správu.
Čo sa týka zriadenia cestovnej kancelárie ako osobitného oddelenia Stavoprojektingu, Jozef Pavlo poznamenal, že jej vytvorením pred dvomi rokmi sa sledovalo diverzifikovanie podnikateľských činností. Prečo ale v problémovej dobe rozbehli práve aktivitu, ktorá je prvých niekoľko rokov stratová a navyše pri štarte si vyžaduje značné náklady najmä na reklamu? „Balík reklamy závisí od toho, akú intenzitu rastu klientely predpokladáte pre chod cestovky. My sa snažíme zákazníkov získať garanciou toho, že jej aktivity sú chránené firmou, ktorá podniká aj v iných oblastiach. A prečo sme sa rozhodli práve pre cestovku? Prognózy totiž predpokladajú najväčšiu dynamiku rastu v najbližších desiatich rokoch práve pre oblasť cestovného ruchu," odpovedal J. Pavlo.
Štátny podnik Stavoprojekt, ktorý je predchodcom dnešného Stavoprojektingu, vznikol v roku 1949. Privatizoval sa v roku 1992 v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie. Akcionárska štruktúra je doposiaľ rozptýlená, z asi 250 akcionárov viac ako päť percent má len Ing. Jozef Pavlo 9 percent a Ing. Pavol Hric, podpredseda predstavenstva 5 percent. Akcie Stavoprojektingu sú obchodovateľné na kapitálovom trhu, ich súčasná hodnota sa pohybuje okolo 400 korún za kus. Za uplynulý rok dividendy vyplatené neboli, je reálny predpoklad, že tomu tak bude aj za rok 2000.
Ešte pred privatizáciou v roku 1991 došlo k výraznému prepadu na trhu stavených prác, čo výrazne skomplikovalo situáciu aj tejto firme zameranej na projekciu pre výstavbu v komunálnej oblasti. Väčšina sídlisk, obchodných centier či nemocníc na východe Slovenska sa projektovalo práve v Stavoprojektingu. V čase privatizácie podnik zamestnával 600 ľudí. Po prepade v tomto rezorte v roku 1991 však recesia pokračovala aj v nasledujúcich troch rokoch, v roku 1994 pribudli problémy aj s úvermi, keď neúnosne vzrástli úroky a samotné úvery sa pre bežných podnikateľov stali nedostupné. Rok 1995 firma prežila lepšie aj vďaka niekoľkým väčším zákazkam, spomeňme aspoň projekty pre colnicu, či budovu Priemyselnej banky v Košiciach, kde bol Stavoprojekting generálnym projektantom. Ďalšiu vlnu recesie priniesol koniec roku 1997 a rok 1998, keď opäť nastúpili problémy s úvermi a s úhradmi pohľadávok od magistrátu. Dodnes nie je v projekčnej oblasti dostatok zákaziek v nadväznosti na útlm stavebnej výroby na východnom Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
