vaše otázky. Keďže ich počet prevýšil naše pôvodné očakávania, z priestorových dôvodov volíme formu akýchsi blokov, podľa vašich najčastejších otázok.

Meno

Lucie Bílá sa narodila 7. apríla 1966 v Otvoviciach a jej pôvodné meno znie Hana Zaňáková. Umelecké meno jej vymyslel producent Petr Hannig. Už predtým, v kapele Rock-Automat využívala speváčka pseudonym Hana Zet.

Meno vymyslel Petr Hannig tak, že sa Hany Zaňákovej spýtal, aké mená sa jej páčia. Odvetila: "Lucie, Marie a tak." Keďže meno Marie je príliš rozšírené, navrhol Hannig Luciu. Opýtal sa jej, aká je speváčkina obľúbená farba, odvetila, že čierna. Petr Hannig teda navrhol, aby sa volala Bílá. A bolo to... Ako sa nám Lucie Bílá priznala, jej priatelia, známi a dokonca i rodina si na nové meno zvykli, takže Hanička ju už oslovuje málokto. Volajú ju hlavne Lucka, alebo - ako sme si všimli u ľudí z jej štábu - Lucinka. "Meno však nie je až tak dôležité," povedala Lucie Bílá, pričom zdôraznila, že podstatné je to, aký človek je. Na svojho "objaviteľa" Petra Hanniga má Lucie Bílá v poslednom čase ťažké srdce, pretože, ako uviedla, za sedemdesiat tisíc predal bulváru pikantné nepravdivé historky z obdobia ich spolupráce.

Filip

Pred piatimi rokmi sa speváčke narodil syn Filip, na ktorého sa viacero čitateľov pýtalo. Lucie Bílá sa snaží venovať mu čo najviac svojej energie a priznala, že počas slovenského turné jej bolo za ním strašne smutno a tešila sa na to, že ho znovu uvidí. Podarilo sa nám zistiť, že takmer každú voľnú chvíľu mu zo svojho mobilu telefonuje, a to nielen keď je na turné, ale aj keď je napríklad v Prahe. Trochu sa obáva, aby mu neublížili novinári, ktorý striehnu na každý detail z jej súkromia. A propos novinári. Lucie Bílá sa najviac obáva českých tlačových médií. Tým už neposkytuje rozhovory inak než faxom. Zo slovenských novinárov až taký strach nemá, no po prešovskom koncerte poskytla rozhovor iba Prešovskému denníku KORZÁR (ako jedinému z tlačových médií) a Rádiu Východ.

Vianoce

Najkrajšie sviatky v roku (s)trávi Lucie Bílá so synom a rodičmi v rodinnom kruhu. "Určite nebudem mať umelý stromček, ani kupované vianočné pečivo," povedala a podotkla, že na slovenskom turné dostala recepty na slovenské vianočné koláče, ktoré by rada tohto roku vyskúšala.

Práca

Lucie Bílá je sa vyučila ako dámska krajčírka. Na otázku jedného z našich čitateľov, či nastala v jej živote chvíľa, keď si povedala "...mala som radšej ostať krajčírkou a už by som mala koniec smeny", odvetila záporne. Povedala, že ju práca, ktorú robí, aj keď je náročná, baví a krajčírkou by asi byť nemohla.

Na margo publika povedala, že v Čechách sa jej často nestáva, že by sa po koncerte dvihli diváci k takzvaným 'standing-ovations'. Na slovenskom turné však takéto ovácie zažila na každom koncerte. "Premýšľam nad tým, či ich bolel zadok, alebo v stoličkách bola elektrina," povedala so svojim typickým úsmevom na tvári Lucie Bílá po prešovskom koncerte a upresnila: "Keď sa postavili, mne prebehol taký mráz po chrbte, že im za to veľmi ďakujem. Bolo to strašne pekné. Boli milí, pozorní, smiali sa, bolo to veľmi pekné a dúfam, že ma čoskoro pozvete znovu."

Repertoár

Na posledných albumoch Lucie Bílej sa nachádzajú prevažne prevzaté piesne, čo jej vyčítajú viacerí kritici. Niektorí to vyčítajú nielen jej, ale prakticky všetkým českým speváčkam. Mrzí ju, že ju spájajú s niektorými ďalšími speváčkami, ktoré programovo profitujú na coververziách. "Je veľký rozdiel, keď urobíte hit, ktorým chcete pôsobiť na prvú signálnu sústavu, alebo keď spravíte platňu, ktorá je naopak zložená z piesní, ktoré nikto nepozná, ale ktoré si jednoducho chcete zaspievať. Keby som robila niečo také, môžem byť radená medzi barových spevákov, ktorí zaspievajú čokoľvek. Takto to však nerobím. Urobila som napríklad Hvězdy jako hvězdy s nadhľadom a strašne ma to tešilo a bavilo. Moja ďalšia platňa Úplne nahá má americké zázemie. Sú to piesne, ktoré sa nikdy vonku nechytili. Pokúsila som sa z nich niečo urobiť aspoň u nás," povedala Lucie Bílá. Podotkla, že nechce robiť kariéru v zahraničí, ale naopak, váži si domáceho diváka a bude sa snažiť zmeniť niektoré veci, trebárs to, aby si ľudia domácu hudbu vážili. "Pravdou je, že keď nie je autor a keď máte potrebu niečo zaspievať tak čo urobíte? Zvolíte si nejakú inú cestu. Rozhodne som sa ale nesnažila získať si publikum nejakými lacnými, či falošnými trikmi," uviedla Lucie Bílá, no dodala, že práve v týchto dňoch oslovila niekoľkých slovenských autorov a možno sa z toho niečo vykľuje.

Hudobný štýl

Na scéne pop-music prvýkrát zažiarila vtedy sedemnásťročná Lucie Bílá jednoduchým popom. Kompenzovala si ho vystupovaním s metalovým Arakainom, ktorý si nedávno pozvala do svojho televízneho programu, kde spolu zaspievali pätnásť rokov staré piesne. Jej hlas sa však objavil aj pri klasickej hudbe, ako jediná popová speváčka dokonca vystúpila na Pražskej jari. Okrem toho naspievala duety s rôznorodými spevákmi, od Karla Gotta, cez Pavla Haberu, Petra Hapku, či Martina Poštu až po Františka Nedvěda. Čo od nej ešte možno čo do hudobných štýlov čakať? "Sú žánre, v ktorých asi spievať nebudem, napríklad dychovka, či country. Nehovorím, že by sa mi country nepáčilo, nehovorím, že keby som bola na nejakej zábave, tak by som si pri dychovke 'neskočila' nejaký tanec, ale spievať pri týchto žánroch zrejme nie je to, čo by ma lákalo. Hudba je však len jedna a nezáleží na tom, akým spôsobom ju vyjadrujete." Na margo svojho metalového obdobia uvádza: "Pravdou je, že Arakain bol pre mňa v tom čase protestnou hudbou, pretože som začínala s tak strašne jednoduchými popevkami, že som sa veľmi nudila a potrebovala som sa vykričať. Naviac arakainovské publikum strašne šalelo, čo ma veľmi hecovalo a páčilo sa mi to." Čo sa týka klasiky, Lucie Bílá tvrdí, že pre ňu možno narodila, ale "neposlúchala som, neučila som sa tak, aby zo mňa bola vážna operná speváčka. Je to možno dobre, lebo takto to mám farebnejšie. No ten klasický spev ma láka".

Konkurencia

V poslednom období začína čoraz jasnejšie žiariť na scéne populárnej hudby meno Jana Kirschner, pričom táto speváčka má úspech aj u našich západných susedov. Okrem nej sa na Slovensku, ale i v Čechách objavilo viacero speváčok, ktoré by mohli v blízkej budúcnosti vážnejšie preraziť v šoubiznise. Ako sa na túto rastúcu konkurenciu pozerá Lucie Bílá?

"Viem asi o piatich, šiestich nových talentovaných speváčok, ktoré majú vekový priemer 14 až 18 rokov a o ktorých sa asi ľudia veľmi skoro dozvedia. Na rozdiel odo mňa vedia, čo je e-mail, internet, kopec cudzích jazykov a sú viac vpredu. Samozrejme, všetkým im hrozne držím palce, pretože mala som to šťastie, že sa mi niekoľko rokov veľmi darí a mám už toľko cien, že som človek, ktorý dopraje aj druhým. Tiež by som im ale chcela zaželať, aby nezabudli zdraviť, keď pôjdu nahor, aby sa s nimi niekto bavil, keď budú padať dole. A k tomu pádu má sklon každý z nás. Ja už mám zo svojich osemnástich rokov jeden pád za sebou, takže viem, o čom hovorím."

Diskografia

Na všetky otázky nebolo možné z časových i priestorových dôvodov odpovedať. Zhrňme si preto na záver diskografiu Lucii Bílej. Na hudobnej scéne sa prvýkrát predstavila v roku 1986 platňou Lucie Bílá (boli na nej pesničky ako Horší než kluk, To mi věř, Mně se stýská, či dnes azda najviac vysmievané Neposlušné tenisky). Obdobie s metalovým Arakainom, s ktorým spievala Lucie Bílá skladby ako Satanice, na platni zachytené nebolo. Ďalšou speváčkinou platňou bola Missariel (Láska je láska, Útěk, Requiem...) autorskej dvojice Ondřej Soukup - Gabriela Oswaldová z roku 1992. Nasledoval album Lucie Bílá (1994) od rovnakej autorskej dvojice s piesňami ako Haňa Zaňa /Jinak to nebude/, Zemědým, či dalekohled. V roku 1998 vydala Lucie Bílá album coververzií s textami Gabriely Oswaldovej Hvězdy jako hvězdy (Trouba, Hvězdy jako hvězdy, Zpíváš mi Reqiuem, Noc je jak satén...), po ktorom vydala cédečko Úplně nahá (Průhledná noc, Čarodějka...) s textami Tomáša Belka a Pavla Vrbu. Lucie Bílá vydala ďalej Duety s Karlom Gottom a záznamy z koncertov na Pražskej jari a na Žofíne.

V roku 1990 debutovala Lucie Bílá v muzikáli Bídnici (Les Miserables). Ďalšou muzikálovou zastávkou bola Zahrada rajských potěšení. Lucie Bílá mala hrať aj hlavnú úlohu v muzikáli Evita, nakoniec však z tohto projektu zišlo. Zahrala si však titulnú rolu v Draculovi a krátko na to v Krysařovi. Najnovším muzikál, ušitý Bílej na telo duom Soukup - Oswaldová s Luciou, je Johanka z Arku.

Lucie Bílá niekoľkokrát vystupovala aj vo filme. Prvýkrát zaznel jej hlas vo filme Náhodou je prima! z roku 1997. Rok na to si zahrala metalovú speváčku v snímke Horká kaše, kde vystupovala spolu s kapelou Vitacit. Po boku Viléma Čoka sa objavila vo filme Pražákům, těm je hej. Zahrala si aj vo viacerých ďalších filmoch, spomeňme Fontánu pre Zuzanu II., Princeznu ze mlejna, či snímku Král Ubu. Výraznejšia úloha sa jej ušla v roku 1998 vo filme Ireny Pavláskovej Čas dluhů. V tom istom roku vyšla aj jej autobiografia Teď už to vím. Ako povedala, knihu sa rozhodla napísať preto, lebo sa v tom čase dozvedela, že majú o nej vyjsť dve neautorizované publikácie. Ako nám povedala, keď si jednu z nich prečítala, bolo v nej vraj toľko nezmyslov, že sa rozhodla vytrieť všetkým kocúra a "všetko na seba 'prásknout'."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.