chodbou. Iná hovorí o tajnej chodbe, ktorá viedla až za hranice mesta. V skutočnosti však ide o kanalizáciu, ktorá bola postavená v polovici minulého storočia. Ručne postavené technické dielo s krásnou kamennou klenbou surovo zbúrali stavbári pri rekonštrukcii inžinierskych sietí na Ulici pri Miklušovej väznici, ktorá je súčasťou najväčšej mestskej pamiatkovej rezervácie na Slovensku.
"Pôvodná kanalizácia bola nefunkčná, pri väčších dažďoch zaplavovalo okolité budovy. Keď sme chceli uložiť novú kanalizáciu a vodovod, iné technické riešenie sa nenašlo. Inžinierske siete, teda teplovod, plynovod, elektrické a telekomunikačné káble, ktoré boli už v minulosti na tejto ulici rekonštruované, nám neumožnili zmeniť trasu. Nemali sme na výber. Navyše, nemyslím si, že by to bola taká vzácna kultúrna pamiatka, aby ju bolo treba chrániť," povedal pre SME Ján Süli, starosta Mestskej časti Košice Staré mesto, ktorá sa finančne podieľa na investícii. Pripustil, že pri rekonštrukcii by sa dali využiť iné technologické postupy, ktoré sa využívajú v zahraničí. Tie by však stavbu predražili o toľko, že by na ňu nestačil ani celoročný rozpočet.
Postup prác podľa projektovej dokumentácie, ktorá počítala s osadením novej kanalizácie za cenu likvidácie časti starej, odsúhlasil aj Pamiatkový ústav v Košiciach. "Aj keď pôvodná kanalizácia nie je zapísaná do zoznamu pamiatok, spočiatku sme trvali na tom, aby bol nový zberač presmerovaný. A teda aby v čo najmenšej miere bolo poškodené pôvodné technické dielo. Investori nás presviedčali, že iné technické riešenie vzhľadom na veľmi prísne normy a enormné zvýšenie nákladov nie je možné," uviedla Marcela Ďurišová z Pamiatkového ústavu v Košiciach. Nakoniec sa pamiatkári dohodli s investormi na kompromise. Dodávateľ prác veľkoryso umožnil urobiť v miestach predpokladaných architektonických nálezov archeologický výskum.
V roku 1996 rekonštruovali inžinierske siete na Alžbetinej ulici, o dva roky neskôr aj na Ulici pri Miklušovej väznici. Vtedy pamiatkári trvali na zachovaní telesa kanalizácie. Stavbári prísne podmienky aj dodržali. Riaditeľom Pamiatkového ústavu v Košiciach bol v tom čase Jozef Duchoň: "Každá vec má rovinu predpisov a rovinu zdravého rozumu. Uvedomujem si, že nie je možné všetko na území mestskej pamiatkovej rezervácie zachrániť. Treba však veľmi citlivo hľadať riešenia, ktoré by spôsobili čo najmenšie škody. Viem, že kanalizácia z minulého storočia nie je v zozname pamiatok. To však neznamená, že ju môžeme barbarsky zbúrať. Paradoxne, za pamiatky boli vyhlásené oveľa mladšie technické diela."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
