riaditeľov stredných škôl na SPŠ Strojníckej, zasadol do prednáškovej sály Technicekj univerzity vydaný napospas otázkam študentov a ostatných členov akademickej obce. Ešte pred tým však napriek začínajúcej chrípke stihol vyriecť krátky predslov, v ktorom prítomných informoval o čo všetko sa to jeho rezort snaží.
"V pripravovanom novom zákone o vysokých školách, navrhujeme viaceré nové pravidlá ohľadne ďalšieho fungovania vysokého školstva," povedal na úvod, pričom vymenoval niektoré základné myšlienky predkladané v novele.
"Okrem univerzít chceme zaviesť aj tzv. odborné vysoké školy. To znamená diverzifikovať inštitúcie a oddeliť tie, ktoré robia náročný vedecký výskum a stoja z hľadiska prevádzky viac, ako škola, ktorá bude mať odborný charakter a bude poskytovať zväčša bakalárske vzdelanie. Absolventi týchto skôr budú priamo 'šití' na potreby regiónu."
Ako ďalej spomenul, vláda v tejto súvislosti urobí opatrenia, aby titul bakalár bol spoločnosťou viac akceptovaný, ako je to doteraz. Nadväzuje na to aj ďalší zámer ministerstva, teda zavedenia prísnych stupňov štúdia, ktoré bude diferencované na bakalárske, magisterské (inžinierske) a doktorské. Trojstupňová forma štúdia by mala zvýšiť šancu absolventov stredných škôl, dostať sa na vysoké školy, pri neznížených nárokoch na kvalitu vzdelávania.
"Ročne by sme chceli navyšovať peniaze pre vysoké školy o desatinu hrubého domáceho produktu, čo predstavuje sumu 900 miliónov korún," predstavil Milan Ftáčnik jeden s plánovaných spôsobov potenciálneho financovania škôl. Pričom na rok 2001 je už popri zhruba 5 a pol miliarde na tieto účely zatiaľ zapísaných o vyše 650 miliónov korún navyše. Minister ako ďalšie zdroje finanancií okrem štátneho rozpočtu uviedol granty z vedeckovýskumných či zahraničných súťažných programov, ktoré by v budúcom roku mala poskytovať novovytvorená Agentúra pre podporu vedy a techniky. Tretím finančným zdrojom by pre školu mala byť vlastná podnikateľská činnosť už teraz oslobodená od daní z príjmu.
Otázky z pléna sa podľa očakávania krútili prevažne okolo poplatkov za štúdium, ktoré sám minister považuje za sporné, pričom predstavil jeden zo svojich návrhov platenia desiatich percent nákladov na štúdium, čo by pre študenta znamenalo asi 5-6 tisíc korún ročne.
"Samozrejme musíme poznať sociálnu situáciu priemernej slovenskej rodiny, aby sa dopracovali otázky prípadného odpustenia poplatkov, možnosti pôžičky a riadnych štipendií zo strany školy," dokončil Milan Ftáčnik. Ďalšie záležitosti, ktoré zúčastnených zaujímali boli, kam tieto peniaze pôjdu (údajne len a len škole), preberali sa otázky garancie vládnych dotácií, (ne)spravodlivého prerozdeľovania financií školám v jednotlivých krajoch, zvyšujúci sa počet Slovákov študujúcich na šeských školách i otázky reformy maturít či úrovne prijímacích skúšok.
Po takmer hodine výmeny názorov sa minister školstva SR odobral splniť si posledný bod svojho programu na východe a na OÚ Košice III sa večer stretol s pracovníkmi základných škôl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
