ktorou počas jej päťdňového pobytu opakovane súložili. Nútili ju tiež k orálnemu styku a pod hrozbou násiia ju odľahčili o zlatú retiazku, nášnice a dva zlaté prstene. Napriek jej nesúhlasu ju zavliekli a zadržiavali v byte, z ktorého sa jej po piatich dňoch podarilo ujsť. Podľa obžaloby prokurátora jedným z uvedenej dvojice mal byť 35-ročný Jaroslav B. z Veľlých Zálužíc, okr. Michalovce.
"V ten večer som prvý raz stopovala. Asi po 15 minútach mi zastavil čierny Mercedes so žlto-modrou ešpézetkou. Myslela som si, že je ukrajinská… Sedeli v ňom dvaja muži. Ten za volantom mal svetlú pleť a asi 22 až 25 rokov, kým jeho spolujazdec bol asi cigán a mohol mať okolo 35 rokov. A práve on spustil okienko a pýtal sa ma, kam idem. Povedala som, že do Humenného a on ma vyzval, aby som nasadla, že tam idú tiež. Sadla som si na zadné sedadlo a vtedy ten tmavý muž povedal, že niečo zabudli vybaviť, a že to bude trvať asi 20 minút. Vodič otočil auto a išli sme smerom na Košice," opísala okolnosti, čo predchádzali jej zneucteniu dievčina, ktorú nazveme Vandou.
Ticho sedela a čakala, čo bude. Jej pozornosti neušlo, že už prešli Dargovský priesmyk. Opýtala sa preto, kam to vlastne idú. Starší z mužov ju však uzemnil slovami, aby sa nestarala a bola ticho… Tichým hlasom, ktorého intenzitu nezvýšila ani po troch upozorneniach predsedníčky senátu a obhajcov, Vanda pokračovala v podrobnom líčení toho, čo sa ďalej dialo. "Mercedes zastal pred nejakým vežiakom a tí dvaja, čo ma priviezli, trvali na tom, aby som vystúpila. Vzpierala som sa, ale bolo to márne. Vyvliekli ma po schodoch pred dvere bytu, na ktorom nebola žiadna menovka." Potom vraj tí dvaja vypili dve fľaše alkoholu a vrhli sa na ňu. Vyzliekli ju, hodili na gauč a zatiaľ, čo ju jeden znásilňoval, druhý jej držal ruky. Keď skončil, vystriedal ho jeho kamarát. Podľa rozprávania Vandy v priebehu uvedenej noci a i nasledujúcich piatich dní si poníženia podobného druhu užila až-až. Striedavo ju strážili raz jeden, potom druhý, a keď s ňou nemohli súložiť, žiadali, aby ich uspokojila ústami...
Vanda tiež tvrdila, že jej boli neustále v pätách, dokonca aj vtedy, keď išla na vécko. Len raz sa jej podarilo zobrať ukrajinsky hovoriacemu mužovi mobil, keď zaspal a z kúpeľne zavolala priateľovi Marošovi. Prichytil ju pri tom jej strážca a tak priateľovi neoznámila, čo sa jej stalo. Ako sme už písali, Vande sa nakoniec podarilo preľstiť muža, ktorý mal v byte "službu" a aj ujsť z bytu...
Jaroslav B., obžalovaný z trestných činov znásilnenia, lúpeže a vydierania, ktorých sa mal dopustiť v spolupáchateľstve s ukrajinsky hovoriacim mužom (policajtom sa ho vypátrať nepodarilo), dištancoval. Na výpoveď poškodenej reagoval nasledovne: "Všetko to, čo tu na mňa tvrdíte, nie je pravda. Vy ste si celý svoj pobyt v Košiciach iba vymyslela, pretože, ako tu z dokazovania vyplynulo, sa vám už aj predtým stalo, že ste týždeň chýbali v škole. Mne môže veľa svedkov dosvedčiť a bolo ich tu už nemálo, že v čase, keď som vás mal nasilu držať v byte a znásilňovať, som bol inde, nie v Košiciach. Ak je naozaj pravda to, čo tvrdíte, ako ste po tom, čo sa vám stalo, mohli ísť na výpadovku a opäť stopovať? Robíte cirkusy, ale nič z toho, čo ste povedali, sa nezakladá na pravde. Uvádzate len veci, ktoré sa nedajú overiť," vyhlásil obžalovaný Jaroslav B. Zdôraznil tiež, že všetky obvinenia sú vykonštruované, vymyslené s cieľom zdiskreditovať ho ako podnikateľa, ale aj politicky...
Bez ohľadu na obranu obžalovaného faktom je skutočnosť, že Vandin pobyt v Košiciach nemôže potvrdiť ani len jeden svedok. Navyše, nevedela dosť presvedčivo vysvetliť, prečo nikdy nekričala o pomoc, ani to, ako dokázala po týždňovom hladovaní a sexuálnom obťažovaní, po tom, čo ušla z bytu, túlať sa takmer 12 hodín v zime a v snehu. Prečo nepožiadala nikoho o pomoc, nevyhľadala lekára, ani políciu? "Neurobila som to, lebo som si myslela, že všetci sú s tými dvoma spolčení a ja skončím opäť tam, odkiaľ som ušla," uviedla Vanda. V anonymite však zostala aj osádka auta, ktoré si na návrat domov stopla.
Nie bez zaujímavosti je i skutočnosť, že podnet poškodenej, ktorá to, čo sa jej stalo, prišla oznámiť spolu s matkou, prijali dvaja policajti z útvaru pre organizovanú trestnú činnosť na vysunutom pracovisku v Humennom. Špecialisti na závažnú trestnú činnosť sa ním zaoberali i napriek tomu, že sídlia v budove tamojšieho okresného riaditeľstva PZ a s pokojným svedomím mohli poškodenú odkázať na svojich kolegov. Na druhej strane, zrejme zostane záhadou, ako sa stal podozrivým číslo jeden práve Jaroslav B., lebo Vandin opis páchateľov bol nielen príliš všeobecný, ale aj nepresný. Uviedla, že mal čierny mercedes, bol od nej vyšší, meral asi 180 cm, mal bradu, také neoholené strnisko a fúzy. Až pri konfrontácii s ním si spomenula, že ju na ňom počas pobytu v byte upútali jeho veľké odstávajúce uši a dlhý nos. Lenže keď sa obžalovaný postavil, už na prvý pohľad bolo zrejmé, že je nižšší ako Vanda…
Zatiaľčo obžalovaný má celú hŕbu svedkov, ktorí mu na inkriminovaný čas potvrdzujú alibi, na strane poškodenej je to trochu inak. Napríklad svedok Branislav A., ktorý mal potvrdiť len to, že poškodenú odviezol zo Stretávky do Michaloviec, kde potom stopovala, slušne, ale veľmi kategoricky odmietol vypovedať so slovami: "Do tejto veci som bol ako svedok zatiahnutý". Jeho rozhodnutie neovplynila ani hrozba predsedníčky senátu, ktorá mu nielen pohrozila, ale nakoniec aj uložila päťtisícovú poriadkovú pokutu. Podľa obžalovaného Braňo mal stále problémy s políciou. "Pozná sa tiež s otcom poškodenej, ktorý organizoval brigády do zahraničia a dlhuje ľuďom asi milión korún. Myslím si, že poškodená urobila službu Braňovi a on polícii..." uviedol pri svojej výpovedi obžalovaný.
Nejasností a rozporov v kauze, o ktorej je reč, je ešte veľa. Vniesť do nej viac svetla možno pomôžu ďalší svedkovia. Tých, čo súd musí vypočuť, je ešte ako maku a keďže niektorí z nich sú v Anglicku, resp. predvolania na súd ignorujú, pojednávanie bolo odročené až na január budúceho roku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
