utorkovom rokovaní. Štatút ako súbor pravidiel, podľa ktorých má od prvého januára fungovať aj ekonomický život mesta, stojí podľa otcov mestských častí na vode a nebude ho možné uviesť do každodennej reality.
Vedenie mesta pristúpilo k vypracovaniu nových pravidiel vo finančných tokoch medzi mestskými časťami a mestskou pokladňou z jednoduchého dôvodu - obrovské vyše 1,8 miliardové dlhy z minulých rokov úplne rozvrátili mestské financie a mesto už nevládze utiahnúť základné funkcie, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Najdôležitejšou zmenou je nové prerozdelenie daní z nehnuteľností v dvoch priemyselne najbohatších mestských častiach Šaci a Džungle, ktoré na báze dobrovoľnosti majú do mestskej kasy od nového roku odvádzať 80 percent a len 20 má zostať v miestnych kasách.
Najkritickejšími miestami sú podľa šestice starostov paragrafy, podľa ktorých by mestské časti mali prevziať do správy a kompletne financovať verejné osvetlenie, elektrickú energiu, opravu a údržbu komunikácií mimo hlavných ťahoch, kde premáva MHD, ich čistenie a zimnú údržbu i údržbu verejnej zelene.
Starostovia argumentujú tým, že s mestom nie je vyjasnený postup odovzdania komunikácií, osvetlenia, revízií a celej agendy, ktorú magistrát nemá v náležitom poriadku.
"Keby neboli mestské časti, kto by zachraňoval mesto? Na koho by sa obrátili? Námestník Filas hovorí v tlači, že máme rezervy, že sa na mestských častiach doslova prejedajú peniaze, no my na rozdiel od mesta hospodárime tak, že napríklad na Jazere sme za desať rokov získali majetok za 40 miliónov korún, kým mesto je na kolenách s 1,8 miliardovým dlhom," povedal starosta MČ Nad Jazerom Ján Jakubčiak. "Ako živiteľ rodiny si viem rozdeliť peniaze na nohavice, košeľu a až potom si kúpim zvrchník, ale mesto postupovalo tak, že najprv si kúpilo parádny zvrchník, ktorý ukazuje zahraničným delegáciam a na sídliskach zostali jamy. Na Jazere investovalo mesto za desať rokov do opráv ciest smiešnych pol milióna korún, všetko si hradila mestská časť," dodal Jakubčiak.
"Vedenie mesta sa snaží vnútiť občanom názor, že starostovia nechcú nič robiť, len kričia a nadávajú. Chceme však s kolegami zdôrazniť, že práve naopak, nám veľmi záleží na tom, aby pravidlá hry pri hospodárení v meste boli jasne stanovené a priehľadné. Aby bolo jasné, čo od nás mesto očakáva a na čo máme peniaze. Lebo keď nám obrazne povedané mesto štatútom uloží, aby som kúpil MIG 21 a ja naň nemám peniaze, tak ho kúpiť nebudem môcť," uviedol starosta MČ Staré mesto Ján Süli, ktorý je presvedčený, že prijímať nový štatút bolo zbytočné a nič neriešiace. "Navrhovali sme, aby mestské časti na každú konkrétnu činnosť podpísali s mestom zmluvy, v ktorých by sa zaviazali, v akom objeme budú prispievať na verejné osvetlenie, cesty atď. To už v podstate robíme, pripievame na tieto činnosti 75 percentami peňazí. Do správy ich prevziať nechceme, lebo keby sme sa mali od januára začať starať o revízne správy, pasporty, a ďalšie náležitostí, museli by sme vytvoriť v mestských častiach podniky na správu týchto zariadení. A to by znamenalo úžasnú nehospodárnosť, naviac ak v meste už fungujú organizácie na to určené," zdôraznil Süli.
Ako uviedol starosta Jaroslav Hlinka, MČ Juh sa už niekoľko rokov dobrovoľne podieľa na financovaní údržby verejnej zelene, ciest, osvetlenia i mestských policajtov vo svojom rajóne. Za rok 2000 ide o sumu vo výške 7 miliónov korún. "Nie je možné, aby mesto presunulo zodpovednosť na mestské časti, ktoré nemajú na ten rozsah prác vyplývajúcich so štatútu vytvorené podmienky ani v oblasti financovania, ani v organizácii práce. Oveľa efektívnejšia by bola príspevková forma garantovaná písomnými zmluvami podpisovanými každý rok," pripojil sa k názoru starostu Süliho starosta Hlinka.
Starosta MČ KVP Daniel Rusnák poukázal na problém, ktorý vidí v spôsobe financovania verejnoprospešných činností, ktoré majú mestské časti za mesto začať robiť v plnom rozsahu. "Filozofia tvorby rozpočtu mesta na rok 2001 ráta s tým, že mestské časti Džungľa a Šaca odvedú 80 percent daní z nehnuteľností do mestskej pokladne. Tieto peniaze by malo mesto prerozdeliť medzi ostatné mestské časti na vyrovnanie deficitu za zverený rozsah prác. Nevieme si však predstaviť, ako ich mesto donúti, aby tento prípevok odviedli. Ak zastupiteľstvá Šace a Džungle prípevok neschvália, celá filozofia štatútu i rozpočtu padne," vysvetlil slabé miesta uvedenia novinky do praxe starosta Rusnák.
Ani starostka rozlohou najväčšej mestskej časti Košíc Andreja Takáčová zo Severu nie je s novým štatútom spokojná, lebo si uvedomuje, že na rozsah prác, ktoré má začať zabezpečovať nebude mať finančné prostriedky. "Od 1994 roku sme prispievali na všetky činnosti v rámci možností nášho rozpočtu. Šatút nebol potrebný, stačilo podpísať zmluvy. Snažíme sa šporiť, máme snahu pomôcť mestu, keďže vieme v akej situácií sa nachádza, ale pomoc nesmie mať pre nás likvidačný charakter," povedala starostka Takáčová.
Jej kolega z MČ Západ Pavol Mutafov poukázal na praktickú stránku uvedenia schváleného štatútu do života. "Štatút je prijatý, ale nie je vyjasnených mnoho dôležitých otázok. Ako chce mesto odovzdať do správy mestských častí komunikácie, ktoré nie sú pasportizované, to znamená, že nie všetky sú vedené v evidencii, keď nemá v poriadku revízne správy? Ako mám začať v polovici zimy zabezpečovať zimnú údržbu, keď neviem, od koho zoberiem posypový materiál, či dostanem peniaze? Toto malo byť vyjasnené dávno pred prijatím," vysvetlil Mutafov.
Starostovia svorne tvrdia, že schválenie štatútu, ktorý nerešpektoval ich pripomienky, bolo politickým rozhodnutím vládnej koalície SOP-SDĽ-SDSS. Starosta Hlinka hoci je členom SOP za štatút nehlasoval. Každý z nich verí, že primátor uznesenie o schválení štatútu nepodpíše, alebo, že sa na stretnutí veci vyjasnia a dohodnú postup prijateľný pre obe strany.
Ak k dohode nedôjde majetok do správy jednoducho neprevezmú. A aké to bude mať dôsledky pre občanov? "Štatútom mesto vlastne len prehodilo zodpovednosť na mestské časti. Pokiaľ nebudeme mať peniaze, nebudeme môcť tieto práce v takom rozsahu vykonávať. Občan to pocíti tak, že nebude pokosená tráva, svietiť bude každá piata lampa a na cestách bude viec jám. A zodpovední budú podľa štatútu starostovia," uzavrel starosta Rusnák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
