Hronec.

Výstavba železnice začala v roku 1908 a dĺžka koľajovej siete, rozprestierajúcej sa v okolitých dolinách nakoniec dosiahla dĺžku 132,97 km. Zaradila sa tak medzi najvýznamnejšie lesné železnice, ktorých bolo na Slovensku asi 40, na Ukrajine okolo 50 a v Rumunsku dokonca asi 90.

Vlaky lesnej železnice zvážali vyťažené drevo na píly do Štiavničky a Balogu, rezivo potom dopravovali na prekladisko v Hronci, kde končí normálne rozchodná vlečka, napájajúca sa v Chvatimechu na trať Banská Bystrica - Brezno - Margecany. Železnička tiež zaisťovala pravidelnú osobnú dopravu, ktorá skončila v roku 1962. S nástupom automobilov a v tom čase lacnej nafty, začalo pribúdať asfaltových lesných ciest a tak dochádzalo k postupnému vytlačovaniu železničky z jej územia. To viedlo k tomu, že bola k 31. 12. 1982 ukončená prevádzka aj na ostávajúcich 36 km trati.

V čase svojho najväčšieho rozmachu prepravovala železnička ročne 250 000 330 000 metrov kubických dreva, denne prepravila okolo 200 osôb. Prevádzku zaisťovalo 115 zamestnancov a na trať vyrážalo sedem parných lokomotív, ku ktorým neskôr pribudli aj tri dieselhydraulické lokomotívy Rába z Maďarska.

Z nariadenia vlády SSR mala byť železnica do konca roku 1985 úplne zlikvidovaná, všetko zariadenie - koľajnice, lokomotívy, vozy - malo byť odvezené do šrotu. Vďaka nadšeniu zástancov železničky sa ju ešte v roku 1982 podarilo zapísať do zoznamu štátnych kultúrnych pamiatok a v lete 1983 vznikol bezplatný pracovní tábor "Strom života". Sídlo tábora je vo Vydrovskej doline a brigádnici pomáhajú pri obnove a prevádzke železničky.

K slávnostnému novému zahájeniu prevádzky došlo 1. 5. 1992 jazdou parného vlaku do Vydrovskej doliny. O rok neskôr bol sprevádzkovaný aj hlavní úsek z Čierneho Balogu do Hronca. Od roku 1995 sa stáva majiteľom železničky združení obcí Mikroregion Čierny Hron.

V súčasnosti je železnička prevádzkovaná v sezóne od 1. mája do 30. septembra alebo na zvláštnu objednávku aj kedykoľvek mimo sezónu. Dopravu zaisťujú dieselelektrické lokomotívy BNE 50, dieselhydraulické BN 60 H, DH 120 a dve parné lokomotívy (ČKD C760/90d č. 5 - vyrobená 1948 a Smoschewer - r. v. 1921), jazdiace s historickými súpravami v úseku Čierny Balog - Hronec (10,7 km). Pri zvláštnych príležitostiach sa na trati objavia i oplenové vozy.

Do budúcnosti sa uvažuje o pravidelnej osobnej aj nákladnej doprave počas celého roka. Ráta sa s obnovením úsekov Hronec - Chvatimech (2 km), Čierny Balog - Dobroč (4 km), Hronec - Osrblie (7 km) a Čierny Balog - Vydrovo (5 km), čo by sa prejavilo ako v preprave miestnej, tak aj v rozvoji turistiky.

S postupom času sa tiež začal meniť od polovice deväťdesiatych rokov účel železničky. Z lesnej železnice sa stala železnica so sezónnou prepravou turistov. Preto sa začal meniť aj ráz stanice v Čiernom Balogu, kde v lete 1998 pribudol pri druhej koľaji zvýšený perón pre ľahší nástup do vlakových súprav.

Tiež vozový park sa dočkal zmien. Na lokomotívy BNE 50 bola dosadená elektrodynamická brzda, z Jindřichovho Hradce prišli dva vozy Balm, zrušené po nehode pri Chválkove a z Maďarska 11 nákladných a jeden osobný voz. V decembri 1998 ich doplnilo ďalších osem osobných vozov rovnakého typu. Pokazená parná lokomotíva ČKD č. 1 bola prenajatá do Trenčianskej Teplej.