japonské Alpy, preto ju nazývajú snežná opica. Prispôsobila sa drsným podmienkam hustou kožušinou, ktorá ju chráni pred mrazom a snehom, ako aj správaním. Naučila sa zohrievať sa v termálnych prameňoch, ktoré sa v týchto končinách bežne vyskytujú. snežná opica vytvára vysoko organizované spoločenstvá, ktoré jej uľahčujú prežitie. Skupinu 20- 30 opíc vedie dominantný samec. Jeho úlohou je priviesť ostatných k potrave a dbať o ich bezpečnosť, čo požíva autoritu a poslušnosť ostatných členov spoločenstva. Po ňom v hierarchii skupiny nasleduje niekoľko samcov. Na poslednom spoločenskom stupienku sú mláďatá, tým však nesmie nikto ublížiť a za ich výchovu zodpovedajú všetky samice aj samci.
Na teritóriu snežných opíc v zime klesá teplota vzduchu na mínus 25 stupňov C a cez slnečné dni vystupuje sotva na mínus 15 stupňov. Takmer stále duje silný vietor a každodenne sneží. Opice nocujú na stromoch prichýlené k sebe, aby sa navzájom zahrievali. Ráno vodca tlupy prešliapava chodníček cez čerstvo napadnutý sneh k horúcim prameňom, ku ktorým potom tlupa putuje. Tento ich zvyk vznikol len pred niekoľkými desaťročiami. Z nezistených dôvodov sa jedna opica vykúpala v horúcej vode prameňa, kde sa cítila dobre. Iné opice ju nasledovali a napokon z návštevy termálnych bazénov sa stala pravidelná súčasť ich denného režimu. Teraz sa kúpu podľa spoločenského rebríčka - najprv najvyššie postavené, ostatné sa zatiaľ na brehu prizerajú a ohrievajú aspoň vo vystupujúcej pare. Až keď sa privilegované panstvo nabaží kúpeľa môžu sa vykúpať aj ostatní členovia tlupy. Keď opice opustia vodu, nevytriasajú ju zo srsti, ako to robia psi. Ich hustá kožušina totiž vodu neprepúšťa, práve tak ako je to u vydier či bobrov.
Snežné opice trávia veľa času vzájomným čistením srsti, čo má dve príčiny. Ískaním udržujú srsť v čistote zbavenú parazitov a lupín, jednak zachovávajú a upevňujú rodinné a skupinové vzťahy a naväzujú nové priateľstvá.
Snežné opice sú všežravé, s prevahou rastlinnej potravy v jedálničku. Počas zimy sú odkázané na vyhrabávanie korienkov a hľúz, ohryzujú aj konáriky a výhonky listnatých drevín. V lete sa živia plodmi, listami a hmyzom. V súčasnosti však dochádza k odlesňovaniu ich životného prostredia. Na mieste vyrúbaných listnatých stromov sa vysádzajú z hospodárskeho hľadiska výhodnejšie borovice, tie ale opiciam ako potrava nevyhovujú. Nedostatok vhodnej potravy ich núti kradnúť na poliach, čo ich poľovníci prenasledujú, takže počet opíc sa znižuje a na niektorých miestach boli vyhubené. Ak im včas neposkytnú ochranu, môže nastať ich úplné vyničenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
