za osobu, ktorá z nás spraví "cvoka". Čím to je, že sa ľudia boja navštíviť psychológa? Majú čo skrývať a odtiaľ pramení strach z odhalenia najtajnejších zákutí duše? Alebo je to inak?
"V ambulancii som neraz počula slová: Pani doktorka, vy iste vidíte do mojej duše, ja vám nemusím ani nič rozprávať, vy to viete," hovorí psychologička a psychoterapeutka PhDr. Eva Sklenárová. "Klient sa bál okamihu stretnutia, nevedel, o čom budeme hovoriť, myslel si, že ho chcem nachytať pri tom, že prikrášľuje svoj život, dokonca sa ma až bál. Po niekoľkých konzultáciách vie, že obavy boli nesprávne. Odchádza s veľkou úľavou."
Každý človek je jedinečný a neopakovateľný, nemáme dvojníkov. A tým sa to komplikuje, lebo každý je iný, s rôznymi tajnými myšlienkami a nevyslovenými želaniami. V detskom veku sme ešte bezprostrední, otvorení, úprimní, ale časom sa učíme, že sa to neoplatí a nasadíme si masku, ktorá zakrýva hlavne tie časti našej duše, ktoré by mohli byť nepriaznivo hodnotené, nepochopené okolím, či potrestané.
"Človek je neistý, plný konfliktov, lipne na svojich pravdách, vie o svojich slabostiach. Nechce však, aby o nich vedeli iní. V mnohých situáciách môže naraziť na ľudí, ktorí to spoznajú, odhalia jeho slabiny. Má s tým rôzne skúsenosti: dobré pochopia ho, ale i zlé odsúdia ho, odťahujú sa od neho. Akoby sa dospelý človek naprogramoval tak, aby sa maskoval, zakrýval, bol menej prirodzený, otvorený, lebo nechce riskovať napríklad blamáž, či odmietnutie," vysvetľuje PhDr. Eva Sklenárová.
Takéto i podobné úvahy sa mihajú hlavou ľuďom, keď idú k psychológovi. Nie každému, pretože ľudí by sme mohli rozdeliť na tri skupiny.
"Prvá skupina sa obáva len pred stretnutím s psychológom a na jeho začiatku. Človek nevie, čo sa bude diať. Je neistý, preľaknutý, zahanbený... Postupne, ako sa vytvára pozitívny vzťah, obava klesá, mizne a naopak, dostaví sa dôvera," vysvetľuje Eva Sklenárová. "Druhá skupina sa obáva, lebo vôbec nevie, ako sa otvoriť, ako hovoriť o najintímnejších myšlienkach. Obava je spojená s pocitom menejcennosti. Pre každého človeka je tou najprirodzenejšou vlastnosťou, že chce byť uznávaný, dobrý, skrátka pozitívne prijatý. A zrazu má pred psychológom hovoriť o sebe, o nedostatkoch a chybách. Trvá to istý čas, kým sa odváži, má strach, že ho psychológ "prekukne" oveľa rýchlejšie ako začne sám . Psychológ je však odborník na ľudskú dušu a určite svojmu klientovi neublíži. Vyčkáva, kým sa sám otvorí, lebo to znamená, že je pripravený uniesť ťarchu rozhovoru."
Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí nemajú skutočné obavy, len zaužívaný názor, že psychológ vidí na dno ľudskej duše. Po prvých kontaktoch ho korigujú a začnú spolupracovať. Zistia, že človek sa často bojí pozrieť sám na vlastné problémy, a preto chce mať pri sebe niekoho, kto sa v tom vyzná viac.
"Platí staré pravidlo: čo sa skrýva, to sa nerieši a neriešené problémy sú ako časované bomby, ktoré vybuchnú vtedy, keď to vôbec nečakáme," uzatvára Eva Sklenárová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
