nervozity. Robíme, čo sa dá, ale do školy prichádza často neskoro. Poraďte mi, čo máme robiť?"
Poradil som jej a možno táto rada príde vhod aj ďalším rodičom, ktorí majú s deťmi takéto, prípadne podobné problémy. Počas mojej dlhoročnej učiteľskej praxe sa dosť často stávalo, že žiaci prichádzali a prichádzajú neskoro na vyučovanie len preto, že neskoro vstali, ba niektorí na vyučovaní aj zaspali.
Každý z nás už má skúsenosť s tým, že nepríjemný sen, prebdená noc alebo nepríjemný zážitok zavčas ráno ovplyvňujú naše správanie a náladu po celý deň. Malé dieťa, v našom prípade Ondrej, si ešte nevie vysvetliť, prečo je cez celý deň mrzuté, prípadne častejšie v škole na vyučovaní napomínané alebo chronicky unavené. Ťažké každodenné ranné vstávanie môže mať rôzne príčiny. Na základe vlastných poznatkov a podľa slov niektorých rodičov mojich žiakov, môžem povedať, že jedným z najčastejších dôvodov je nesprávny denný poriadok, nepravidelnosť v zaspávaní, prípadne prebúdzaní.
Dieťa si musí zvyknúť ísť pravidelne večer spávať a nepozerať do neskorých večerných hodín televíziu - zistil som, že je to u mnohých žiakov - a takisto pravidelne sa ráno v určitú dobu prebúdzať. Tým sa utvorí tzv. dynamický stereotyp, na ktorý si organizmus navykne a po čase bude sám vyžadovať túto pravidelnosť. Ak má takéto dieťa pravidelný denný program, je nevyhnutné, aby si rodičia všímali, či skutočne celú noc pokojne spí, prípadne či netrpí nespavosťou, alebo či nezaspáva oveľa neskôr, ako si ľahne. Tieto príznaky a navyše únava ráno pri prebúdzaní môžu byť sprievodnými znakmi detskej neurózy. U školákov som zistil, že jej príčina najčastejšie pramení z konfliktov v rodinnom, prípadne v školskom prostredí. Aj lekári upozorňujú, že keď sa dieťa v spánku prehadzuje, prípadne stoná či plače - ide to na úkor regeneračného procesu, a preto sa ráno budí ťažko a je unavené.
U niektorého dieťaťa je problém ranného vstávania únikovou reakciou pred školou, alebo pred školskými povinnosťami, čiže robí to účelovo. Slabší prospech alebo konflikty so spolužiakmi a podobne môžu byť tiež príčinou takéhoto správania pred odchodom do školy. Ak u dieťaťa prichádza do úvahy tento vnútorný konflikt, je najvhodnejšie riešiť ho v úzkej spolupráci so školou, prípadne triednym učiteľom, čo sa v mojej učiteľskej praxi viackrát stalo.
Rodičia takéhoto dieťaťa by mali zvážiť všetko uvedené možnosti. Krik a nervozita v žiadnom prípade nemôžu pozitívne vplývať na psychiku takýchto detí. Budenie milým, povzbudivým slovom, ale aj tichou a ľahkou hudbou pozitívne stimuluje dieťa pri prebúdzaní, vplýva na jeho citovú rovnováhu, správanie a osobný výkon.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
