skončení základnej školy som nemal veľký výber, pretože na to nebolo. Tak som sa rozhodol ísť do Rožňavy do baníckeho učilišťa. Potom som si ešte urobil Strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Hrával som aktívne futbal za Baník Rožňava a tak som narukoval do Dukly Prešov. Po skončení základnej vojenskej služby som si vzdelanie doplnil na priemyselnej škole stavebnej. Tak som prešiel rôznymi pracoviskami, napríklad v Agrostave Stropkov so sídlom v Šarišských Lúkach som robil vedúceho materiálno technického zásobovania. V roku 1976 som išiel pracovať na Národný výbor v Prešove," začal rozprávanie o sebe poslanec Národnej rady SR za SDĽ - Prešovčan Štefan Rusnák.
Pokračoval, že členom komunistickej strany sa paradoxne stal v septembri 1968, čiže za Dubčekovskej éry. "Bol som vtedy na základnej vojenskej službe v Prešove. Potom som nastúpil na päťročné vysokoškolské štúdium vysokej školy politickej v Bratislave, ktorú som úspešne dokončil."
Nežná revolúcia zastihla Štefana Rusnáka vo funkcii tajomníka Okresného výboru Národného frontu v Prešove.
Ale Národný front bol miestom, kde sa odkladali nepohodlní - skonštatovali sme. "Ja mal som vždy nedorozumenia so šéfmi," poznamenal. Ďalej hovoril o tom, že to bolo veľmi zložité obdobie "aj pre mňa samotného. Spomínam si napríklad na požiadavku, že paláce deťom. Išlo aj o novú budovu Okresného výboru strany v Prešove, bol som za to a presadzoval som, aby tam nesedeli politické strany, ale aby sme ju dali mladým. Preto tam nakoniec išla fakulta výrobných technológií. Tam, kde sedel vedúci tajomník Špak a neskôr Parada tam som chcel, aby sídlila štátna vedecká knižnica. Aj tam bola, ale v roku 1996 keď vznikli kraje sa musela vysťahovať. A nakoniec zase tam zasadli šéfovia."
K revolučnému roku 1989 Š. Rusnák ešte povedal: "Mnohé veci sa vtedy zakrývali a skutočnosť nakoniec bola iná. Ja si pamätám, že keď sa vtedy pýtali komunistov, tak 63 percent z nich odpovedalo, že nikdy by do strany nevstupovali..." A čo vy? - spýtali sme sa. "Ja si myslím, že nikto nemôže zakryť svoju minulosť. Ja som bol členom strany nie zo zištných dôvodov. Bolo to z vnútorného presvedčenia."
Od Štefana Rusnáka sme sa následne dozvedeli, že po revolúcií, ešte v roku 1989 bol zvolený za vedúceho tajomníka Okresného výboru strany v Prešove. Neskôr robil predsedu okresného výboru SDĽ no a teraz pôsobí, ako poslanec. Až tu sa nám podarilo Štefana Rusnáka zastaviť, že o politike toho už bolo dosť, nech teraz hovorí, ako si žije.
"Čo sa týka mojich majetkových pomerov, nie som bohatý. Lebo ja chcem byť vyrovnaný so svojim svedomím a kľudne spávať. Ak, ale chcete konkrétne, tak od roku 1979 bývam v trojizbovom byte na sídlisku III. Je odkúpený, takže je už v osobnom vlastníctve. Potom mám Favoritku, ktorú som kúpil v roku 1996 od ruky. Dodnes slúži. A mám záhradnú chatku v obci Šindliar." Ďalej sme sa dozvedeli Štefan Rusnák rád kosí trávu, rád varí a hlavne cesnakovú polievku. No, najradšej má fazuľovú polievku s lečkami a langoše, ktoré navarí jeho mama. O svojich nerestiach povedal, že má rád rezané pivo. Na otázku, koľko ich najviac zvládol vypiť, skonštatoval: " maximálne päť alebo šesť." Štefan Rusnák pije pivo zásadne pred polievkou. Vraj mu to robí dobre pri trávení, lebo posledné roky mal problémy so žalúdkom. Keď, otvoril zdravotnú tému, spýtali sme sa ho na jeho kondičku. "Nedávno som urobil dvadsaťkilometrovú pešiu túru, takže dobrú," poznamenal Š. Rusnák. K tomu však dodal, že keď robili v Národnej rade kontrolu zdravotného stavu poslancov výsledky mal také, že dokonca dostal pochvalu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
