potrpia a čo neznášajú? Tak potom presne pre vás je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych športovcoch, politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.

Kto by už nepoznal Joža Pročka a jeho originálny pohľad na život. Ale aké sú jeho túžby a čo obľubuje, to sme sa ho spýtali len my a to priamo naostro. Takže tu sú jeho sny čierne na bielom:

"Ako si predstavujem najideálnejší relax? Miestnosť tri krát tri metre, zvukotesne uzavretá a v nej budem spať a spať. Taká istá by mala byť aj moja najideálnejšia dovolenka. Najviac si tiež potrpím na miestnosť tri krát tri metre a opäť len spať, spať a spať."

Po vyčerpávajúcich odpovediach, kedy sme si už začali myslieť, že z malometrážnej miestnosti sa nikdy nedostaneme, nás Jožo opäť prekvapil. Prezradil nám totiž, čo ho najviac v živote vytočí. "No predsa susedov pes." A prečo? "Lebo ani jeden môj sused nemá psa. A to ma teda irituje."

A načo Jožo vyhadzuje najviac peňazí? "Jednoznačne na benzín." Aj jeho záľuby sú na slovenské pomery originálne. "Zbieram chrústy a zemiaky. Zemiaky zbieram každý rok. Chodím a zbieram. Tuná na východe je taká zberačská rómskopročkovská iniciatíva, ktorá zbiera. Ale zemiaky, nie chrústy. Tie zbieram sám a len každé štyri roky. Rómovia totiž nemajú radi chrústy."

K nerestiam sme sa nedostali, pretože pri našom rozhovore boli prítomné malé deti a Jožo nechcel narušiť ich mravný vývoj. Ale nakoniec sme predsa len akú-takú kusú odpoveď vypáčili. "Niečo prezradím. Som lenivý, neporiadny a niekedy sa mi nechce umývať zuby."

Myšlienkové skvosty a´la Pročko pokračovali aj pri ďalšom skúmaní jeho životného štýlu. "Som z dediny a preto nemám vyhranenú nejakú špeciálnu alkoholovú značku. Na dedine čo tečie, to sa pije. To je norma." A aká je teda jeho norma? "Som taký, že keď chcem, dám si. Napríklad so ženou keď máme chuť, vypijeme po poháriku. V pití nie som bežný Slovák. Dá sa povedať, že v tomto obore som podpriemerný."

Zato Slovák ako repa je v kulinárskej oblasti. "Moje najobľúbenejšie jedlo sú halušky. Akékoľvek. Aj varím, ale len halušky. Ale viem aj recept na špecialitu, a to slimáky. Nachytáte slimáky, tri dni ich necháte vyprázdniť sa a dáte do vedra. Potom sa na ne idete pozrieť a zistíte, že vo vedre ostal len jeden. Tak sa naštvete a idete si kúpiť mrazené rybie filé."

Rodina Pročkovcov je prototypom demokracie. "Všetci máme rovnaké slovo, ale žena je krk." Netajil ani svoj obdiv ku hereckým kolegom, ktorých si nesmierne váži.

"Nemám vyslovene obľúbených hercov, spevákov alebo knihy. Som skôr taký konzumný typ. Niekedy ma kniha veľmi zaujme, tak si ju prečítam. Naposledy to bolo od Stephena Kinga, kniha Vrece kostí. Bola to taká oddychovka. Alebo z hercov sa mi páčil vo filmoch Mel Gibson. Ale páni herci boli určite Chaplin a Jozef Króner."

Čo mu nesmie v byte chýbať? "Jednoznačne toaletný papier." Rád jazdí na tokom auto, "čo má štyri kolesá a upozorňujem, že nejazdím vôbec dobre". A aké by si kúpil, keby mal veľa peňazí? "Ja mám veľa peňazí. Ale vážne, na Slovensku je najlepšie auto Felícia. Na tie bratislavské cesty nie je nič ideálnejšie."

Intelektuálnu sondu do Pročkovho vnútra sme ukončili úplne vážnou otázkou a to politickou. Jožo sa nám vyznal z obdivu k slovenským politikom. "Najradšej mám pána Mečiara na cibuľke. Je skutočne výborný. A zo zahraničných Jásira Arafata. Veď sa aj hovorí: Keď volá Arafat, musíme si zarafat."