príslušníkov kmeňov tvrdia, že ešte stále bojujú proti koloniálnej mentalite, ktorá sa v knihách o histórii obchádza.
Napríklad v štáte Virgínia, kde navrhovaný projekt vodného rezervoára medzi dvoma indiánskymi rezerváciami údajne ohrozuje indiánske archeologické a posvätné miesta, sa oživili spory aj o oficiálne oslavovanie historických udalostí.
Začiatkom tohto roka štát Virgínia rozhneval Indiánov plánom na oslavy 400 rokov mesta Jamestown s názvom Oslavy 2007. Príchod anglických usadlíkov si nezaslúži oslavy, tvrdia Indiáni. Pod vplyvom ich sťažností štát rozhodol odstrániť slovo "oslava" z úradných zmienok o tejto udalosti. "Ja vidím iba 400-ročné dedičstvo útlaku a diskriminácie," povedala náčelníčka kmeňa Rapahanok Anne Richardsonová.
Podobné názory majú aj mnohí z iných kmeňov, ktoré sa dostali do styku s prvými usadlíkom. V štáte Massachusetts kmeň Wampanoagov vyhlásil dni smútku neďaleko Plymouth Rocku, miesta prvého vďakyvzdania, a Deň vďakyvzdania označil za symbol zlého zaobchádzania s Indiánmi.
Vzťahy medzi prvými trvalými anglickými usadlíkmi v Amerike a pôvodnými obyvateľmi sa nezačínali práve najlepšie dokonca ešte pred spoločným jedlom vďakyvzdania pútnikov-usadlíkov v Massachusetts. Prví sem prišli 14. mája 1607 a založili mesto Jamestown.
O niekoľko týždňov ich napadli Indiáni z aliancie asi 30 kmeňov s názvom Powhatan. Konflikt trval do roku 1614, kedy Angličania zajali Pocahontas -- dcéru náčelníka Powhatanov. V roku 1632 obe strany uzavreli mier, ale koloniálna expanzia pokračovala a v rámci odvety Indiáni v poslednom záchvate napadli v roku 1644 anglické usadlosti a zavraždili viac ako 500 kolonistov. Vtedy však už bolo Angličanov príliš veľa a tak nakoniec ich náčelníka zajali a popravili.
Vykoreňovanie a konfiškáciu zeme praktizovali dokonca aj virgínski rodáci George Washington a Thomas Jefferson v čase, keď boli prezidentmi. Ich postoj mal korene vo Virgínii zo začiatku 17. storočia. Indiáni nazývali Washingtona "hltačom dedín".
V roku 1921 bolo federálne uznaných viac ako 550 indiánskych kmeňov v 33 štátoch so stykmi so Spojenými štátmi na úrovni vlád. V rámci toho sa nesmú robiť nijaké rozhodnutia o indiánskych pozemkoch alebo príslušníkoch kmeňov bez ich súhlasu.
Člen kongresu James Moran, demokrat zo štátu Virgínia, predložil návrh zákona o zvrchovanosti pre indiánske kmene v tomto štáte. "Zdá sa mi to ironické", povedal, "že po takmer 400 rokoch zlého zaobchádzania belochov s Indiánmi by sa mali budovať akékoľvek bariéry proti tomuto skromnému kroku na čiastočnú nápravu nespravodlivosti páchanej na Indiánoch vo Virgínii".
Mnohé z indiánskych kmeňov majú niekoľko rokov povolené zavádzať na zvyšovanie svojich príjmov hazardné hry v úradne kontrolovaných kasínach v indiánskych rezerváciách. Americký úrad pre indiánske záležitosti uvádza 212 kmeňov 24 štátoch, ktoré sa živia týmto spôsobom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
