vyjadruje asi toľko, že dotyčný síce ešte nie je celkom blázon, ale úplne zdravý už tiež celkom nie. Stojí proste kdesi na pomedzí. (Výraz "svojprávny" je o odtieň mimo). Nuž, pohľad na najsilnejšiu opozičnú stranu, extra špeciál po referendovej pohrome (niežeby dovtedy príznaky neexistovali), zakladá celkom legitímnu impresiu, že "nem beszámítható" je v HZDS už epidémia.
Lovci perál ducha sa už teraz môžu tešiť na dnešné agentúry, ktoré by mali k večeru referovať o Republikovom predstavenstve HZDS v Hrabine. Zaoberať by sa malo "analýzou postupu strany v súvislosti s plebiscitom za vypísanie predčasných volieb". Tešiť sa ale odporúčame naozaj iba na perly - všetko nasvedčuje, že chlapci a dievčatá vyjdú zo svojej "sebareflexie" ešte o poznanie lepšie, ako nedávno vláda z Dzurindovho vlastného hodnotenia.
Niežeby špičky HZDS neboli pod šokom z dvadsaťpercentnej blamáže. Dokonca tzv. reformisti - Tkáč a Keltošová - dali hneď obratom nejaké vyhlásenia, ktoré mali demonštrovať akúsi elementárnu mieru súdnosti. Nuž, manifestovali presný opak - aj tie "osobnosti", ktoré v istej časti koalície vzbudzujú nádej budúcej spolupráce, iba otrocky držia líniu. "Konzekvencie by sa vyvodiť mali", uznáva napríklad Tkáč, ale "referendum by nemalo byť motiváciou na personálne zmeny". Aj táto, akože civilizovaná tvár hnutia, teda dokáže iba papagájovať, že "zorganizovanie referenda chybou nebolo" a problém je kdesi na míle od HZDS: "Referendum ako inštitút nie je na Slovensku dobre modelované". A ešte - aby sme neboli nespravodliví - že prehodnotiť treba "opozičnú politiku".
Zábavno-príznačné bolo, ako sa po dvoch-troch "odvážnych" vyhláseniach tohto tandemu vzápätí všetko ostatné poskrývalo. Do mediálnych debát koncom minulého týždňa boli k dispozícii iba Žiak (ktorý po osobnej prehre na sneme v Trnave nemá čo stratiť) a ešte dvojica poslancov s najhoršou povesťou - Tarčák a kráľ ústavných srandistov Cuper. Inak všetci pozvaní mali neodkladné, súrne povinnosti...
Zato výstupy z dielne Tlačového a informačného (he-he) odboru HZDS sa podarilo vyšpičkovať do úplnej absurdity. "Referendum bolo NEPLATNÉ, ALE NIE NEÚSPEŠNÉ" - tento "statement" môže hrdo ašpirovať na nomináciu o politickú kuriozitu desaťročia. (Dokonca Tarčák je ešte aj s predreferendovou kampaňou spokojný, veď absolvoval "približne sto stretnutí s občanmi, tak čo ešte viac som mohol urobiť?", pýta sa.) A tak ďalej a tak podobne - kolektívna stata súdnosti.
Nuž, HZDS sa proste chystá dnes kapitolu referendum definitívne uzavrieť. A to tak, že sa zmetie pod koberec. Dôvod je triviálny - každý pokus o zhodnotenie by musel začínať Mečiarom. A to je posvätný totem - naznačiť čo iba slovom jeho kardinálny diel viny znamená obrovské riziko, že ak je v zlej nálade (a u neho nikto nevie, v akej príde), dotyčný skončil. Osoba predsedu, ktorý podľa celohnuťového konsenzu je nedotknuteľný, keďže iba tak je ochotný vytiahnuť ich ešte raz do parlamentu, sa tak stáva nezdolateľnou bariérou na ceste slovenskej opozície k normalite. Pretože tam, kde nefunguje väzba zodpovednosti za politické skutky, niet základného predpokladu pre nový začiatok s čistým stolom, čo si inak mnohí druhosledoví koryfeji HZDS azda aj úprimne želajú.
Isteže, zodpovednostná väzba nefunguje ani v koaličných stranách. Toto referendum, neštandardné a katastrofálne zároveň, však ako jednorázová blamáž nemá konkurenciu. Treba si uvedomiť, že HZDS nemalo iný opozičný program, skrátenie volebného obdobia bolo ústredným projektom jeho dvojročnej politiky. A myšlienka klíčila a kysla priamo u Mečiara - už od začiatku roku 1999 (!!) hlásal, že "zmenu pomerov nemožno dosiahnuť inak ako prostredníctvom prejavov občianskej nespokojnosti".
Ak sa lepšie prizrieme HZDS, celá jeho "sebareflexia" sa vyčerpáva v jedinej téme - robia zlú mediálnu politiku. Teda akože nevedia svoje pozitívne... čo vlastne??... predať. Ani Keltošová, ani Tkáč, ani Kozlík či ktokoľvek sa nezmôžu na kľúčovú vetu - celé referendum bola kolosálna sprostosť. I teraz hovoria iba o nedostatkoch kampane, mediálnom nezvládnutí a podobne. Jediné meno prípadnej obete, ktoré presiaklo na verejnosť, je Jozef Božik. Teda adolescentný podpredseda pre médiá.
Nič sa nenaučili a nič nezabudli. Nezapočítateľní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
