Práve v decembri pred rokom sa mohol dožiť päťdesiatky, 20. decembra 1999 však tragicky odišiel zo života. Zomrel násilnou smrťou, zapríčinenou rukami vraha, stále behajúceho na slobode. Polícia preto žiada, aby sa ozvali ďalší náhodní svedkovia a to buď osobne, alebo anonymne na telefónnom čísle policajného vyšetrovateľa v Prešove, prípadne na známom čísle 158, alebo na hociktorom policajnom útvare. Každá, aj tá najmenšia, alebo na prvý pohľad nepodstatná, informácia môže napomôcť vypátraniu páchateľa.

Ide o prípad lúpeže s následkom smrti. Prešovčana Mariána M., okolo štvrť na sedem podvečer uvedeného dňa prepadol neznámy páchateľ na Vihorlatskej ulici na Sekčove. Na konečnej zastávke mestskej hromadnej dopravy na neho fyzicky zaútočil v úmysle zmocniť sa jeho kufríka. Bil ho päsťami do tváre a iných častí tela, následne ho aj škrtil.

Prepadnutý celý čas držal v ruke kufrík. Až sa prestal hýbať, zmocnil sa útočník kufríka a z miesta činu ušiel. Poškodený na následky zranení na mieste podľahol. "Na základe súdno-znaleckej pitvy sa preukázalo, že bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie zaškrtením. Obeť mala zlomené oba rohy štítnej chrupavky, čo mohlo vzniknúť použitím širšieho škrtidla druhou osobou," povedal vyšetrovateľ. Na policajnej akcii sa vtedy zúčastnil aj služobný pes Aron, ktorý našiel stopu v dĺžke asi 700 metrov. Viedla od miesta nálezu mŕtvoly na Vihorlatskej ulici smerom na Ul. arm. gen. Ludvíka Svobodu, až k severovýchodnému oploteniu tamojšej teplárne. Policajti tam našli kufrík nebohého s jeho osobnými dokladmi a rôznymi písomnosťami. "Zistili sme, že nebohý vystúpil z autobusu číslo osem na Jurkovičovej ulici okolo pol šiestej podvečer. Za ním, na poslednú chvíľu, vystúpil aj neznámy muž, asi vo veku ako M. M., mal oblečenú tmavú trojštvrťovú vetrovku a svetlé nohavice. Obaja sa nejakú chvíľu rozprávali, potom nastúpili na kĺbový autobus, tridsaťdvojku, ktorá odchádzala smerom na Sibírsku ulicu," uviedol ďalej vyšetrovateľ. Obaja vošli do autobusu cez druhé dvere od vodiča, M. M. s kufríkom v ruke si sadol oproti dverám a neznámy muž sa postavil k nemu. "Zaznamenali sme, že na Vihorlatskej ulici najprv vystúpil neznámy muž, stál pri autobuse a bol otočený do prednej časti autobusu chrbtom. M. M. vyšiel z autobusu ako posledný z cestujúcich. Keď vychádzal vonku, kufrík mal stále v ruke. Jedna pracka na ňom bola odistená. Po jeho vystúpení prešli obaja na druhú stranu vozovky a uberali sa smerom k hlavnej ceste, na Ulicu armádneho generála Ludvíka Svobodu. K tej sa však nedostali, lebo došlo k incidentu, žiaľbohu s tragickým koncom."

Z vyšetrovania, hlavne z výpovedí svedkov, ako aj telefónnych oznámení vyplynulo, že celý útok a naťahovanie sa dvoch mužov pri ceste mohli spozorovať aj odchádzajúci cestujúci, obyvatelia blízkeho obytného bloku, alebo aj čakajúci na zástavke pri hlavnej ceste v smere jazdy na Košice. "Napriek tomu, že od násilného úmrtia M. M. uplynul rok, naďalej sa intenzívne zaoberáme prípadom. Oboch mužov mohlo vidieť viacero ľudí, pretože autobusy boli v tom čase plné. Žiadame občanov o pomoc pri stotožnení osoby, ktorá sa v posledných chvíľach nachádzala v blízkosti M. M. Tá osoba nemusí byť ani vrahom," poznamenal vyšetrovateľ a dodal, že sa vyšetrovanie aj naďalej zameriava na štyri základné verzie. "Ako najpravdepodobnejšia sa nám však javí tá, ktorá hovorí, že sa páchateľ chcel zmocniť peňazí, ktoré nebohý pri sebe vôbec nemal."

Možno sa niekomu vybaví spomienka, spojená s týmto prípadom, nejaký obraz z inkriminovaného okolia, alebo sa u prípadného svedka prebudí svedomie. Napokon toľko, že nebohý M. M. bol strednej postavy a 170 centimetrov vysoký.

Osoba, ktorá sa zdržiavala pri ňom v posledných chvíľach jeho života, bola vysokej postavy a štíhlejšia, asi o pol hlavy vyššia od nebohého a mala na sebe svetlohnedé tesilové nohavice, tmavofialovú obojstrannú vetrovku, sveter svetlej farby, vlnený šál sivej farby s čiernymi prúžkami, na hlave tmavo-hnedú menčestrovú šiltovku a na nohách hnedé zimné topánky.