Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK

Početné listy a množstvo korešpondenčných lístkov, ktoré ste nám zaslali, svedčia o tom, že súťaž ČITATEĽ V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 51. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Semtex pripomínajúci pestrofarebnú detskú plastelínu skončil v pivnici" sme priniesli príbeh dvoch mladých mužov a jedného o poznanie staršieho od nich. Všetci traja spoločne - obrazne povedané - pohladkali hmotu silne pripomínajúcu destkú plastelínu a neskôr ich prokurátor obžaloval z trestného činu nedovoleného ozbrojovania.

Z výsledkov vyšetrovania bolo zrejmé, že najstarší z trojice obžalovaných vydal zo skladu strelnice, v ktorom pracoval, tri kusy plastickej výbušniny značky Semtex nepravidelného tvaru s rozmermi cca 4 krát 4 krát 8 centimetrov, jeden kus tej istej plastickej výbušniny s rozmermi 5 krát 5 krát 5 centimetrov, jednu zápalnú šnúru dlhú 210 centimetrov, štyri elektrické rozbušky a tri kusy hliníkových elektrických rozbušiek. Celý tento arzenál chceli ďalej odpredať a peniaze použiť pre vlastnú potrebu. Jeden z nich potom toto všetko uschoval u seba (doma v pivnici) a neskôr odovzdal svojmu ďalšiemu priateľovi, aby sa to pokúsil predať. Tomu sa však "celá vec nezdala čistá", preto nebezpečný náklad odniesol na políciu.

Hlavní protagonisti príbehu sa nepokúšali nič zatĺkať. Hovorí najstarší z nich: "Bol som v tom čase vo finančnej kríze. Ja sám som výbušninu nechcel predávať. Povedal som chlapcom, aby sa niekde opýtali, či o ňu niekto nemá záujem. Teraz si uvedomujem, že som urobil hlúposť. Žil som len z invalidného dôchodku a myslel som si, že predajom Semtexu by som si mohol trochu prilepšiť. Môj invalidný dôchodok predstavoval 4 800 korún, iný príjem som nemal a ani nemám. Žijem v rodinnom dome s 90-ročným otcom a len na drevo na vykurovanie potrebujeme ročne 7 tisíc. Je to preto, že nemáme plyn. Otec je už starý, bojí sa plynu, nedovolí ho zaviesť..."

Druhý z tria obžalovaných uviedol toto: "V tom čase som bol nezamestnaný, podporu som však nebral, mal som vtedy ešte nejaké peniaze... Že odkiaľ? Bol som predtým na Západe, čosi som si tam zarobil. To so Semtexom bola len moja hlúposť. Našim cieľom rozhodne nebola vidina peňazí, zaváňalo to skôr dobrodružstvom. Neuvedomoval som si, že to, čo robíme, je nezákonné..." bránil sa pred súdom 19-ročný Rafael. V podobnom duchu vypovedal aj jeho rovesník Michal. Priznal, že to, čo sa píše v obžalobe je pravda. Na druhej strane bol presvedčený, že keďže k predaju Semtexu nedošlo, tak sa vlastne nič hrozné nestalo.

Z odborného vyjadrenia pracovníkov Kriminalisticko-experízneho ústavu Policajného zboru však vyplynulo, že "išlo o výbušninu značky Semtex s vysokou účinnosťou a detonačným tlakom, ktorú bolo možné iniciovať zaistenými rozbuškami a zápalnou šnúrou." V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že túto trhavinu opradenú legendami vyrábajú vo Východočeských chemických závodoch Synthezia v Semtíne. Určená je predovšetkým na práce v kameňolomoch. Na prvý pohľad pripomína detskú plastelínu v rôznych veselých farbách. Napriek svojmu nevinnému výzoru sa táto mimoriadne účinná a nebezpečná trhavina stala synonymom svetového terorizmu. Je totiž účinným smrtiacim nástrojom.

Nás zaujímal váš názor na to, či konanie obžalovaných naplnilo pojmové znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania, teda, či ich súd uznal vinnými alebo nie. Mali ste nám tiež napísať, či na výhovorky typu "nevedel som, že sa dopúšťam trestného činu", mohol sudca prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť.

Do redakcie sme dostali 119 odpovedí, z ktorých 79 sme považovali za správne. Presnejšie povedané, išlo tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že všetci traja sa dopustili nedovoleného ozbrojovania a súd ich za to patrične "odmenil". Aj v skutočnosti prípad skončil tak, že samosudca im za tento trestný čin uložil peňažné tresty.

JE LEN ŠŤASTIE, ŽE NEDOŠLO K TOMU NAJHORŠIEMU!

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Magdaléna IHRENNGANGOVÁ z Prešova: "Jednoznačne tu ide o trestný čin, žiadne výhovorky tu neobstoja!" Jeremiáš VNUK z Vrábľov: "Každý vie, ako nebezpečnou trhavinou je Semtex a keby ja som bol sudcom, veľmi tvrdo by som trestal takéto činy."

Ivana BESKYDOVÁ zo Starej Ľubovne: "Konanie troch obžalovaných naplnilo pojmové znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania a tiež tu išlo aj o krádež. Plastickú výbušninu ukradli a ďalej chceli predať, pričom by sa obohatili na úkor iných. Výbušnina v rukách nepovolaných by mohla spôsobiť aj smrť. Nič sa nestalo, ale mohlo to mať aj následky... Čo sa týka trestu, myslím si, že obžalovaní zrejme dostali podmienečné tresty. V ich prospech zavážilo to, že nič nezatĺkali a priznali svoju vinu." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Súd ich mal uznať vinnými a žiadne výhovorky im nemal uznať. V prípade išlo o nedostatočnú kontrolu a zanedbanie bezpečnosti. Mali by ísť do basy a tam by mali dosť času na rozmýšľanie." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Ani jeden z nás laikov nevie posúdiť, aká nebezpečná je zbraň, s ktorou chceli obchodovať a privyrobiť si. A netýka sa to len spomínaného Semtexu, ale vôbec výbušnín a tiež strelných zbraní. V predposlednom odstavci súťažného príbehu ste pomenovali krajiny a organizácie, ktoré Semtex používali, resp. používajú dodnes. A práve tento zoznam by mal byť mementom pre takých dobrodruhov, o akých bola v príbehu reč." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Že protagonisti súťažného príbehu sa nepokúšali nič zatĺkať? Veď by to bola z ich strany hlúposť! A ešte čosi narábať, manipulovať alebo obchodovať s plastickou výbušninou značky Semtex môže len osoba veci znalá. Neobstoja tu výhovorky typu, že si neuvedomovali, že by robili niečo protizákonné..." Tatiana GIRMANOVÁ z Košíc: "Neznalosť zákona neospravedlňuje. Keby som ja bola v sudcovskom talári, najstaršieho z trojice by som navyše uznala vinným aj z trestného činu sprenevery."

Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Otázka znie tak, či traja obžalovaní to všetko robili z komerčných (finančných) dôvodov alebo len pre vlastnú zábavu, dobrodružstvo... Keby si pomýlil plastelínu so Semtexom nejaký mladý chlapec, to by som ako sudca mohol trošku zohľadniť, akože išlo o nevedomosť, ale nemôže sa tak vyhovárať skladník streliva v kameňolome! Istotne bol viackrát poučený, preškolený, preskúšaný..." Jozef ŠKURLA z Košíc: "Hlavný protagonistu nielenže výbušninu zadovážil, čo je nedovolené ozbrojovanie, ale ešte aj chlapcov nahováral na ďalší trestný čin. Keď im dal výbušninu, aby ju predali, museli všetci traja vedieť, do čoho idú!" Michal GLUCHMAN z Prešova: "Najlepšie my mal dopadnúť Michal, ktorý nebezpečný náklad odniesol na políciu a zamedzil tak vykonaniu trestného činu. Jeho by mal súd spod obžaloby oslobodiť. Keďže sa dohromady nič nestalo, ostatní dvaja obžalovaní pravdepodobne vyviazli s odmienečnými trestami."

Igor MILKO z Košíc: "Hlavný protagonista ukradol zo svojho pracoviska výbušninu, zápalnú šnúru a rozbušky. Nijako ho neospravedlňuje to, že v čase činu bol vo finančnej kríze." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Výhovorky typu "nevedel som..." tu podľa mňa neobstoja, lebo tí traja presne vedeli, čo tým všetkým chceli získať. Je len šťastie, že nedošlo k tomu najhoršiemu!" Júlia RACEKOVÁ z Košíc: "Ja si myslím, že ten tretí obžalovaný, ktorému sa celá vec nezdala čistá a preto nebezpečný náklad odniesol na políciu, bol spod obžaloby zrejme oslobodený. Keby som ja bola v sudcovskom talári, určite by som ho oslobodila, keďže zamedzil tomu, aby trhavina mohla byť použitá na páchanie trestnej činnosti. A ešte jedna vec. Výhovorky typu "nevedel som, že sa dopúšťam trestného činu" nie sú v zmysle Trestného zákona poľahčujúcimi okolnosťami. Preto sudca nemôže na tieto výhovorky prihliadnuť ako na poľahčujúce okolnosti. Napokon, neznalosť zákona neospravedlňuje."

Mária ROZEKOVÁ z Košíc: "Sudca nemohol prihliadnuť na výhovorky o tom, že obžalovaní nevedeli, že sa dopúšťajú trestného činu, pretože jeden z nich pracoval v sklade na strelnici a tak musel byť s tými vecami oboznámený. Ide najmä o bezpečnosť pri práci..." Ján BOČKAY z Košíc: "Stále platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Obžalovaní sa podľa môjho názoru jednoznačne dopustili trestného činu nedovoleného ozbrojovania a boli zaň aj odsúdení." Emília MAGEROVÁ zo Sniny: "I keď sa obžalovaní pred súdom bránili, že sa nič nestalo, lebo trhavinu nepredali, podľa mňa i tak naplnili skutkovú podstatu trestného činu nedovoleného ozbrojovania. A smutné je, že sa vôbec nezamýšľali nad nebezpečnosťou svojho konania." Ján KOVÁČ z Košíc: "Výhovorku najstaršieho z trojice páchateľov, že nemal peniaze, súd síce vzal na vedomie, ale nepomohlo mu to. A tí dvaja mladší, ktorí túžili po dobrodružstve a chceli si aj trošku privyrobiť, to všetko robili preto, aby im stúplo sebavedomie. Trest v dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby ich však neminul."

Silvester LEŠČÁK z z Pečovskej Novej Vsi: "Konanie obžalovaných naplnilo pojmové znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania a prechovávania streliva výbušniny. Súd by nemal naletieť na výhovorky "nevedel som, že sa dopúšťam trestného činu", lebo zákon by mal platiť pre každého rovnako. A môj názor? Semtex je poriadna darebáčtina, keď nie je v správnych rukách." Jozef VAMOS z Košíc: "Keby som ja bol sudcom, za nedovolené ozbrojovanie by som prísne potrestal nielen obžalovaných, ale aj skladníka, pretože mal vinu na tom, že trhavina opustila sklad, za ktorý niesol zodpovednosť. Čo robil, keď nevedel, aké veci sa dejú v jeho objekte?!" Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Výhovorka invalidného dôchodcu, že chcel kšeftovať so Semtexom, pretože mal nízky dôchodok, neobstojí. Ja žijem z ešte nižšieho dôchodku a musím vyjsť s tým, čo dostanem, lebo iný príjem nemám. Ani na výhovorky ďalších dvoch obžalovaných, ktorí nevedeli, že sa dopúšťajú trestného činu nedovoleného ozbrojovania, sudca nemohol prihliadnuť." Jana MELNIČÁKOVÁ z Košíc: "Uveriť výhovorkám dospelých ľudí, ktorí zo seba robia nevedomé neviniatka, je v uvedenom prípade nemožné. Podľa mňa nedbali na nič, zaujímali ich len peniaze. Súd ich uznal vinnými z nedovoleného ozbrojovania a pri výmere trestu neprihliadol na žiadne poľahčujúce okolnosti." Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Myslím, že konanie obžalovaných jednoznačne naplnilo pojmové znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania a súd ich uznal vinnými. Podľa mňa veľmi dobre vedeli, do čoho idú, preto súd na ich výhovorky nebral zreteľ."

Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Súd nepochybne uznal vinnými všetkých troch mužov. Avšak najväčšiu vinu na tom, čo urobili, mal najstarší z nich. Bol to on, čo vydal zo skladu strelnice výbušninu a do jej predaja zaangažoval Rafaela a Michala. V prípade, že by sa im podarilo Semtex predať, mohlo dôjsť ku katastrofe. Hlavní aktéri mali predovšetkým na to myslieť." Pavol KOVALÍK z Košíc: "Na výhovorky, aké mali naporúdzi obžalovaní, sudca, ak nechce porušiť pravidlo, že neznalosť zákona neospravedlňuje, nemôže prihliadnuť. Z výpovedí je zrejmé, že obžalovaní nemali úmysel trhavinu použiť, ale len speňažiť. No ani pomyselná sudcovská pelerína by ma neopávňovala nepočítať s možnými následkami toho, čomu najstarší z obžalovaných hovorí hlúposť... Všetci sa dopustili trestného činu nedovoleného ozbrojovania."

Emília JANÍKOVÁ z Trenčianskych Teplíc: "Som za potrestanie všetkých troch obžalovaných, lebo sú plnoletí a za svoje činy zodpovední. Výhovorka ´nevedel som, že sa dopúšťam trestného činu´ tu nemá miesto a sudca na ňu nemôže prihliadnuť." Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "V súčasnom období je každému jasné, že Semtex je nebezpečná výbušnina a neradno sa s ním zahrávať. V tomto prípade je potrestanie tých troch za nedovolené ozbrojovanie namieste." František KAČÍK z Košíc: "Myslím si, že zo strany obžalovaných bolo veľmi nezodpovedné, keď sa rozhodli vylepšiť si svoju finančnú situáciu tým, že jeden ukradne a ďalší predajú Semtex. Veď prípadný kupec (niekto z podsvetia) by mohol trhavinu použiť na spáchanie ťažkého zločinu. Aj uskladnenie Semtexu v pivnici je podľa mňa nebezpečné, čo keby sa k nemu dostali deti?! Nevidím žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ktorú by mohol sudca akceptovať." Marta PAČAIOVÁ z Košíc-Poľova: "V uvedenom príbehu konanie všetkých troch obžalovaných naplnilo znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania. Vedeli, že ide o vysoko účinnú výbušnú látku. Najstarší z nich pracoval v sklade, preto určite vedel, aké následky môžu byť z krádeže Semtexu, teda, že môžu ohroziť životy ľudí i majetku."

PÄŤDESIATY TRETÍ SÚŤAZNÝ PRÍBEH

Do odpustu chýbalo niečo vyše týždňa. Bola polovica augusta, čas, kedy si v dedine, v ktorej sa príbeh odohral, rok čo rok poriadaním odpustových slávností pripomínajú najväčší mariánsky sviatok. Pani Helena, ktorá bývala sama v domčeku ´na koncu valala, oslovila svojho syna, keď k nej skočil na návštevu. Oženil sa o dve dediny ďalej, mal na krku prácu v meste, navyše robil na kolotoč, mal chorľavú ženu, početnú rodinu a preto nechodil k mame až príliš často. A tak využila príležitosť: "Budze odpust, hoscovska hiža je už bars brudna, treba vimaľovac." "Dobre, mamko, jutre mam voľno, rano pridzem, vibjeľim."

Stalo sa. Nešlo o veľkú izbu. Ani sa nenazdala a izba bola čistá biela. Podvečer sa vrátil, vymaľoval ešte raz a izba svietila čistotou. "Aľe ešči hore tam tote girlandi!" prikázala. "Dobre, mamko, vo v stredu mam voľno, pridzem, domaľujem tam tote srački. Znace, že zrobim. Ľem sluhajce, muši to fajne vischnuc, za dva dňi naj to vischne a vo v stredu pridzem. Aľe, sluhajce me, ochabce prez noc otvoreni oblak naj to poradne vischne, bo na mokre še ňeda malovac. Ochabce otvoreni oblak, ňebojce še, ňikto vas ňeukradňe!"

Poslúchla, nechala cez noc otvorené okno, aby to pekne vyschlo. A nechala tak aj na druhú noc. V stredu ráno, bolo ešte zavčasu a augustové slnko sa iba prebúdzalo, Martin zašiel za mamou, aby pozrel, či sú steny suché a môže dokončiť robotu. Už z diaľky videl, že okno hosťovskej izby je otvorené dokorán a tak bol spokojný. Keď sa však blížil k domu, zazdalo sa mu, akoby na zemi čosi svietilo. Čosi strašné a červené... Pobehol bližšie a videl, ako sa slnečné lúče odrážajú na krvavých stopách...

So zlou predtuchou vbehol do domu. Matku našiel ležať na zemi v chodbe. Bola už mŕtva, hlavu mala roztrieskanú, všade okolo nej bola krv... Krvavé šľapaje viedli do izby, ktorú chcel v ten deň dokončiť, a končili pri otvorenom okne... Potom pokračovali smerom k plotu...

Najprv šialene vykríkol, potom sa ešte raz nahol k matke, či predsa len... Chvíľu rozmýšľal, čo robiť, najprv sa chcel sám vydať po stopách vraha, potom si to však rozmyslel a utekal starostovi. "Čo? Čo sa stalo?" rozospatý nechápal, čo Martin kričí. Potom sa však nadýchol a siahol po telefóne... Zakrátko dorazili do dediny dve autá s mužmi v civile i uniformách. Bol s nimi aj pes. Ten sa vydal po stope, a to s takou vervou, že o chvíľu sám bol celý od krvi. O niekoľko minút skončil v rukách mužov zákona 34-ročný Pavol. Ako skúsený kriminálnik ani byľku nezapieral, ba práve naopak: "Áno, bol som v tom dome... Ale nikoho som nezabil! K tej starej babe som sa išiel len pomodliť... Vedel som, že má doma veľa ´modľacich´ knižiek a tak som vošiel dnu, aby som sa pomodlil." Ako pri vypočúvaní ďalej uviedol, chcel sa vraj len duchovne pripraviť na blížiacu sa odpustovú slávnosť. V izbe však bol veľký bordel, ako keď sa maľuje, takže žiadne ´modľace knižky´ nenašiel a preto vyskočil oknom von a pokojne odišiel domov. "Nikoho som tam nevidel, s majiteľkou domu som sa nestretol, nikoho som neprepadol, nikoho nezabil."

Rozsiahle vyšetrovanie, stopy zaistené na mieste činu, ako aj výsledky súdnej pitvy však priniesli do mozaiky prípadu "nové kamienky". Celé sa to odohralo tak, že Pavol chcel vypiť a rozmýšľal, k to by mu v noci nalial. Neprišiel mu na um ani jeden taký človek, ktorý by mal pálenku v zásobe a bol ochotný ho v noci pohostiť. Tak sa len prechádzal medzi dedinou a rómskou osadou a hútal, čo ďalej. Vtedy si v jednom z domov na konci dediny všimol dokorán otvorený oblok. Dlho nerozmýšľal, vyskočil a už bol dnu... Svietil mesiac a navyše z pouličného osvetlenia prenikalo pomedzi stromy dosť svetla a tak videl, že šliapol do prázdna... Izba dýchala čerstvou maľovkou, na zemi našiel veľký hrniec s rozrobenou farbou a niekoľko štetcov. Zahrešil. Potom stisol kľučku a vyšiel z izby. Vtedy stará pani skríkla. Bolela ju hlava, nespala a šla si po tabletku... Zamrela, keď v dome zbadala cudziu postavu.

"Daj peniaze!" prikázal jej nevolaný návštevník, rýchlo zhodnotil situáciu, keď videl, že je sama v dome, zopakoval svoju žiadosť: "Daj peniaze a nekrič! Inak ťa zabijem...!" Chcela kričať. V okamihu k nej priskočil a zakryl jej ústa.

Zatlačil. Dusila sa... Potom vzal šajbovec, teda ten veľký a ťažký okrúhly štetec na maľovanie veľkých plôch, a z celej sily ním začal udierať starkej do hlavy... Potom vyskočil von oknom. Obvinený, aj keď najprv zapieral a všelijako sa vykrúcal, pod ťarchou dôkazov kapituloval. Alebo, ako tomu sebavedome hovoria kriminalisti, zmäkol...

Po necelých piatich mesiacoch, po skončení vyšetrovania ho prokurátor obžaloval z trestného činu lúpeže s následkom smrti, keďže "proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom takým činom spôsobil smrť." A tak predstúpil pred súd: "Nechcel som ju zabiť, ale začala kričať a ja som sa bál, že sa susedia zobudia a dakto príde. Najprv som jej chcel iba zapchať ústa." Súd napokon kauzu uzavrel... Ako? To už je otázka pre vás, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Napíšte nám, či súd uznal Pavla v zmysle obžaloby alebo nie. A ozaj, ako by ste rozhodli vy sami?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo ČITATEĽ V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do redakcie Košického denníka - KORZÁR , B. Němcovej 32, 042 62 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých lokálnych redakciách.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 7. decembra.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.